do galérie:
tibor Huszár: Objektívom duše
Zelený les je pietne miesto venované obetiam holokaustu. Nachádza sa na mieste, kde do roku 1941 žila rodina obchodníka židovského pôvodu Jakuba Grünwalda. Dom bol arizovaný a členov rodiny deportovali do koncentračných táborov, kde boli takmer všetci umučení. Pietne miesto je symbolicky pomenované podľa priezviska tejto rodiny. Výstava predstavuje subtílnu kolekciu ikonických čiernobielych snímok z cyklu „Cigáni“. Je to fragment z kolekcie stoviek fotografií nafotených za 40 rokov intenzívnej práce. Sú to však práve tie fotografie, ktoré sám autor opakovane vyberal ako reprezentatívne zábery do rôznych svojich publikácií s touto témou.
Huszára ako fotografa zaujímali „všetky veci človeka“. Všedné aj sviatočné dni, každodenné i nadčasové chvíle zo života ľudí naokolo, nielen Rómov. Nevyhľadával paradoxy, náhody ani šokantné situácie, nesústredil sa na exkluzívnu krásu. Naopak, bol inkluzívny – zaujímali ho všetci a všetko: „Fotím kráľov i žobrákov.“ Ľudia v každom veku i veľkosti, anonymné tváre v charakterových čiernobielych portrétoch, vždy s plným vedomím hľadia do objektívu, zachytené vo svojom prirodzenom prostredí, neštylizované, ale niekedy neviditeľne autorsky inscenované. Kurátorka: Silvia L. Čúzyová.
kde: Zelený les, Modra - Kráľová
Ako sa dostanete do Zeleného lesa?
GPS: 48.3515514N, 17.3235289
MHD: zástavka Modra, Národná (linka: 540, 550, 506, 539)
vladimír Merta – Marsův index pravděpodobnosti
Posledné dni, už iba do 27. marca. Intermediálny autor Vladimír Merta predstavuje na svojej sólovej výstave dva cykly prác (Pôvod mimozemský, Veľký energetický škandál), na ktorých pracoval niekoľko rokov práve v industriálnom prostredí vysočanskej Pragovky.
kde: Pragrovka Gallery, Kolbenova 923, Praha
kedy: ut - pi: 13.00 - 19.00, so - ne: 12.00 - 18.00
L’ART « DÉGÉNÉRÉ » : LE PROCÈS DE L’ART MODERNE SOUS LE NAZISME
...v preklade „Degenerované“ umenie: skúška moderného umenia za nacizmu. Výstava umenia nenávideného nacistami. V Mníchove sa v roku 1937 na Hitlerovu žiadosť a s podporou Goebbelsa, konala výstava „Ent-artete Kunst“ (Degenerované umenie) a boli na nej prezentované diela stigmatizované Treťou ríšou. Spolu 16 558 diel, vytvorených duševne chorými, Židmi, boľševikmi a všetkými tými, ktorí sa ako avantgardní umelci nepridržiavali realizmu oslavujúceho árijskú rasu, medzi nimi i diela od Vincenta Van Gogha, Marca Chagalla či Pabla Picassa Úplný zoznam je dostupný na webovej stránke Victoria and Albert Museum, kompletných 482 strán pôvodného strojopisu. Výstavu údajne navštívilo 2 až 3 milióna ľudí. Významná časť výstavy je samozrejme venovaná Pablovi Picassovi, ktorého kubistický štýl bol rovnako hanobený.
kedy: ut - ne: 9.30 - 18.00
do divadla:
história istého násilia
V autobiografickom románe Dejiny násilia, ktorý sa stal predlohou pre inscenáciu Divadla LUDUS, Louis rozpráva príbeh o znásilnení a pokuse o vraždu. Avšak nemenej dôležitou je tu otázka, ako sa jeho osobná trauma ďalej interpretuje a ako sa s každým novým poslucháčom aj rozprávačom jeho vlastný príbeh transformuje. Inscenácia v réžii barbory Chovancovej postupne odkrýva jednotlivé vrstvy príbehu a zároveň násobí naše úvahy o sile slova.
kde: A- 4 - priestor súčasnej kultúry, Bratislava
kedy: 22. 3. o 19.00
hekuba
Fascinujúce rozprávanie o odvahe a nezlomnosti (nielen jednej) ženy na troskách bájnej Tróje. Írska dramatička Marina Carr rozpráva príbeh kráľovnej Hekuby inovatívnym spôsobom a priamym, súčasným jazykom. Koľko zla je človek schopný uniesť? Napínavá hra plná vášní a utrpenia, ale aj poézie a krásy. Réžia: Lukáš Brutovský.
kde: Slovenské komorné divadlo Martin
kedy: 22. 3. o 18.30
sága rodu Marxů
Démonizovaný aj zbožšťovaný, ten, ktorý usiloval o solidaritu a predsa je napokon známy najmä ako inšpirátor krutých diktatúr. Zakladateľ vedeckého socialismu Karl Marx. V brnianskom Divadle Husa na provázku sa po jeho stopách vydajú v inscenácii Sága rodu Marxů, ktorá vznikla na motívy rovnomenného románu španielskeho spisovateľa Juana Goytisola.
Viac si o inscenácii vypočujte v rozhovore so spoluautorom a dramaturgom inscenácie, umeleckým šéfom divadla Martinom Sládečkom, ktorý vás pozýva na „nesmírně svobodnou a hravou, groteskně obrazivou divadelní cestu“, na začiatku ktorej bola ťažko inscenovateľná literárna predloha.
kde: Divadlo Husa na provázku, Brno
kedy: 22. 3. o 19.00
do kina:
hollywoodgate
Strhujúci dokument egyptského novinára a dokumentaristu Ibrahima Nash’ata o moci, ideológii a chaose, ktorý po sebe zanecháva vojna. Keď sa Spojené štáty stiahli z Afganistanu, Taliban okamžite ovládol krajinu a získal kontrolu nad obrovským arzenálom zbraní. Režisér Ibrahim Nash’at sa dostáva priamo do centra diania - strávi rok medzi bojovníkmi Talibanu, ktorí sa menia z povstaleckej milície na plne vyzbrojený vojenský režim.
kedy: 22. 3. o 14.30 (25. 3. o 21.00) - súčasť MFF Febiofest
kde: Kino Lumière
nebo nad Berlínom
Opäť vidieť na veľkom plátne! Metafyzická úvaha o tom, čo to znamená byť človekom, o láske, detstve, ale aj o pamäti mesta a o rozdelenom Berlíne v období tesne pred pádom Berlínskeho múru.Dvaja anjeli pozorujú z výšky obyvateľov veľkomesta a načúvajú ich trápeniam, ale aj radostiam. Ale čo keď jeden z nich zatúži po tom, vnímať svet ako človek? Wenders venoval svoj film o padlých anjeloch trom veličinám svetovej kinematografie (padlým anjelom, ako sú označení vo filme) – Jasudžirovi Ozuovi, Françoisovi Truffautovi a Andrejovi Tarkovskému.
kedy: 23. 3. o 17.00 - súčasť MFF Febiofest
kde: Kino Lumière
z gauča:
chýbanie (DAFilms)
Poetický, obrazovo vycibrený dokument stavia intímny pomník najúspešnejšiemu československému umelcovi začiatku tisícročia. Ján Mančuška tragicky zahynul vo veku 39 rokov. Vystavoval v MoMA a Centre Pompidou, ale vo svojej vlasti nedosiahol porovnateľnú slávu. Rozsiahle dielo, ktoré po sebe zanechal, spája princíp chýbania – to, čo na obraze nie je, vypovedá s prekvapujúcou intenzitou. Režisér Štěpán Pech pristupuje k Mančuškovmu portrétu rovnakým spôsobom, sledujúc hranice jeho intímneho, rodinného života a kultúrnej krajiny s chýbajúcim stredom.
bones and All (Max)
Timothée Chalamet je aktuálne všade ako Bob Dylan, ale v jeho filmografii zostala trochu v úzadí druhá spolupráca herca s režisérom Lucom Guadaninom (prvá pri Daj mi tvoje meno), romantické road movie o dvoch mladých kanibaloch Mauren a Leeovi, prežívajúcich prvú veľkú lásku. Ako žiť, dokonca milovať a byť milovaný, ak sám seba vnímate ako monštrum? Kontroverzná téma pohľadom intelektuála a estéta je melodrámou o prijatí.
adolescent
O tejto minisérii sa aktuálne píše a hovorí všade. Jeden prípad v štyroch jednozáberových epizódach zo štyroch perspektív. Vražda, 14 ročný chlapec, hľadanie pravdy a snaha o pochopenie. "Čítal som článok o chlapcovi, ktorý pobodal mladé dievča. O pár mesiacov neskôr bol v správach ďalší mladý chlapec, ktorý urobil to isté, a ak k vám mám byť naozaj úprimný, bolelo ma z nich srdce.
Hovoril som si, že by bolo naozaj zaujímavé pozrieť sa na to z mnohých hľadísk, a ako spoločnosť si možno položiť otázku - prečo?,“ povedal o inšpirácii jeden z autorov scenára Stephen Graham.
na počúvanie:
KONVERGENCIE / Moyzesova sieň o 19.00
22. 3.
o 18.00 Predkoncertné rozhovory moderuje dramaturg Konvergencií Andrej Šuba
Anna-Liisa ELLER (EE), kannel
W. Byrd, J. H. Kapsberger, J. Dowland, H. Tulve, G. Frescobaldi, D. Kellner, J. S. Bach, G. Z. Romano, T. Hume, A. Mudarra, G. P. da Palestrina, J.-Ph. Rameau
Milan PAĽA, husle
M. Paľa: Objekty (Amfisbain-symfónia pre sólové husle) / Objects (Am-fisbain-Symphony for violin solo)
Charizmatický huslista Milan Paľa sa na festival vráti ako interpret a zároveň na ňom debutuje ako autor. Skladateľka Jana Kmiťová o jeho kompozícii Objekty (Amfisbain-symfónia pre sólové husle) napísala: „Počúvanie tejto symfónie je ako pohľad do zatvoreného okna, v ktorom sa deformáciou temna noci a vetrom pohybujúcich sa tieňov každému z nás zjaví ako v nočnom zrkadle náš vlastný obraz. V tomto obraze vystúpia na povrch tie najskrytejšie zranenia a tie najhlbšie záchvevy.“
Nad všetkými tými tvojimi
žiaľmi: žiadne
druhé nebo.
Paul CELAN
„Paľa sa ponára do noci a vynáša z nej na povrch jej chvenie, strach, plynúce nebo, závrate, naše sny i osudovú hrôzu sveta. Cez všetko to veje náš duch ako nepostihnuteľný vietor prenášajúci nás raz tam, raz tu a poskytujúci nám stále len fragmentárne časti celku, ktorý v jeho celistvosti nie sme schopní pochopiť.“ Jana KMIŤOVÁ o skladbe Objekty.
„Nebeské tóny“ kannelu rozoznejú Moyzesovu sieň na úvod tretieho večera medzinárodného festivalu komornej hudby Konvergencie. Estónsky národný nástroj na svojom recitáli v Bratislave predstaví sólistka a komorná hráčka Anna-Liisa Eller. Kannel je brnkací strunový nástroj s nádherným zvukom a možnosťami, vďaka ktorým jeho repertoár siaha od stredovekých až po súčasné diela. Bude to magické putovanie storočiami a štýlmi, vrátane súčasnej, tradičnej i improvizovanej hudby.
23. 3.
Avi AVITAL (IL), mandolína
J. S. Bach, G. Sollima, E. Bloch
Jozef LUPTÁK, violončelo
J. S. Bach, V. Godár
Štvrtý koncert medzinárodného festivalu komornej hudby Konvergencie pozýva žasnúť nad hudbou nemeckého barokového génia Johanna Sebastiana Bacha na recitáloch virtuózneho mandolinistu Avi Avitala a violončelistu Jozefa Luptáka.
Tvorba Vladimíra Godára, jednej z najvýraznejších skladateľských osobností slovenskej hudby 20. storočia, je od začiatku trvalou súčasťou repertoáru violončelistu Jozefa Luptáka. V jeho diskografii možno nájsť všetky skladateľove zásadné sólové, komorné i orchestrálne opusy, mnohé z diel vznikli priamo pre neho. Platí to aj pre Passacagliu a lamento O, Crux, ktoré po prvýkrát zazneli na festivale Konvergencie. Sugestívnosť Godárových meditácií pre sólové violončelo v recitáli Jozefa Luptáka doplní nadpozemská krása hudby Johanna Sebastiana Bacha.
Avi Avital je prvým mandolinistom nominovaným na cenu Grammy. Ako popularizátor mandolíny býva prirovnávaný k Andrému Segoviovi, ako virtuóz k legendárnemu Jaschovi Heifetzovi. Okrem nahrávok Bacha a Vivaldiho inicioval vznik viac než stovky nových diel pre svoj nástroj. Na Konvergencie sa umelec, vystupujúci v najprestížnejších sálach sveta, vracia po piatich rokoch.
na čítanie:
ivan Štrpka: Kŕč roztvorenej dlane trvá
Kniha esejí básnika Ivana Štrpku sa snaží pomenovať isté štádium slobody, ktorá bola viac získaná ako vybojovaná. Múr síce padol, ale v ľuďoch pretrváva tradícia akéhosi nevoľníctva práve v súvislosti so slobodou. A tak prežívame akýsi kŕč roztvorenej dlane, ktorá bola v čase totality zovretá. Tá ruka sa síce otvorila, v spoločnosti sa zväčšil priestor, ale nerozvíjala svoje prirodzené pohyby a dostala kŕč. Jednoducho sme neboli na slobodu zvyknutí. Ani otrok, keď ju veľmi rýchlo získa, sa nevie hneď adaptovať. Mal určité istoty a obmedzenia a ten pud a obavy, čo bude, ostali. Postkomunistické spoločnosti neprešli katarziou, ktorou mali, rovnako ako ľudia neprešli vnútornou premenou…
„Síce to nie je veľmi optimistické čítanie, kritika je prísna a presná, ale myslím, že pre každého hĺbavého čitateľa bude obohacujúca. Myšlienky obsiahnuté v knihe sú dobrým katalyzátorom na premýšľanie o vlastnom živote, čo treba zmeniť, ako prehodnotiť postoje a čím prispieť k zveľaďovaniu kolektívneho bytia,“ uvádza vydavateľ K. K. Bagala.
barbora Hrínová: Plachý dom
Román nositeľky ocenenia Anasoft litera 2021 za poviedkový debut Jednorožce, si vás podmaní jemnosťou i vtipom. Hlavný hrdina Ambróz, starnúci láskavý muž, kontrabasista vyučujúci hru na klavír, manžel a otec, zberateľ básní, psíčkár, možno na prvý pohľad pôsobí nekompatibilne s dnešnou rýchlou dobou túžiacou po zmenách. Na druhý pohľad v ňom objavíme majstra obyčajného života, a ten býva, ako všetci dobre vieme, neraz najneobyčajnejší zo všetkých životov. Prejsť sa s Ambrózom po parku, vykloniť sa s ním z okna, pobudnúť s ním v triede či vrátiť sa s ním do minulosti znamená odfúknuť z dní modernú penu a ponoriť sa tam, kde sa odohrávajú ozajstné veci.
*Barbora Hrínová bola aj prvou autorkou, ktorá prispela do našej novej zbierky DROBNOTEXTOV. Na plan.art ich píšu najlepší z tých, ktorí boli za uplynulé dve dekády nominovaní na slovenskú cenu za pôvodnú prózu Anasoft litera. Témou je CEZ OKNO.
adama Halaš a kol.: Proměny nonverbálního divadla
Nonverbálne divadlo sa stáva čoraz príťažlivejším druhom dramatického umenia. Kniha chce zachytiť jeho pôvod, ako sa rozvíja a aké formy nadobúda od roku 1989 do súčasnosti. Autorský tím zložený z troch generácií tvorcov, pedagógov a teoretikov sa pokúsil vyznačiť inšpirácie a východiská súčasnej nonverbálnej tvorby. Mapujú korene českej pantomímy a pohybového divadla, reflektujú súčasné nonverbálne divadlo, jeho kľúčové osobnosti a pedagogické trendy v obore.
