do galérie:

marie Tomanová: Kate, for You

Výstava českej fotografky žijúcej v New Yorku je výsledkom dlhoročnej fotografickej spolupráce autorky s Kate, rovnako Češkou žijúcou v New Yorku. Ich prvé stretnutie a fotenie s jej priateľkou Odie v roku 2017 sa stalo prelomovým momentom, ktorý zásadne ovplyvnil prístup autorky k fotografii.

Hlavným pilierom výstavy je kompletný prvý zvitok filmu s 36 snímkami, ktorý je po prvýkrát predstavený ako jedno dielo pod názvom First Roll, Kate and Odie. Výstava prináša intímny pohľad na hľadanie identity a skúmanie vzťahu medzi fotografom a jeho objektom skrz úprimnosť, dôveru a vzájomnú inšpiráciu. Výstava obsahuje explicitný vizuálny materiál a nie je vhodná pre deti a mladistvých. Zameriava sa na vyobrazenie nahoty ako prirodzenej a estetickej súčasti ľudského tela.  Kurátor: Thomas Beachdel

kde: Pražákův palác, Husova 18, Brno

kedy: st–ne: 10.00–18.00

dritte Mann Museum

Viedeň nie je iba Albertina či MAK. Objavte múzeum venované jedinému filmu - Tretí muž. Film z roku 1948 sa nakrúcal vo vojnou zničenej Viedni a múzeum tak pripomína aj povojnovú históriu mesta. Autorom scenára k dnes už najväčšej európskej klasike film noir je Graham Green, jednu z hlavných postáv si zahral Orson Welles. Film má, aj vďaka realistickým kulisám, a noir štylizácii pôsobivú atmosféru. Pamätnými sú scény prenasledovania v kanalizácii mesta a hudba, ktorá vytvára ostrý kontrapunkt k dusivej atmosfére, sitárový doprovod Antona Karasa. 

V múzeu je vystavených 2500 exponátov vrátane Karasovho sitáru, originálne scenáre, kamery a čiapka Little Hansel's. Súčasťou je aj korešpondencia scenáristu Grahama Greena a 83 plagátov k filmu z celého sveta. V roku 2023 získalo múzeum aj Elchingerov náhrobok, ktorý je vo filme viditeľne zobrazený vo všetkých troch scénach s cintorínom.  Ďalšou zaujímavosťou je stále funkčný kinoprojektor z roku 1936, ktorý prehráva krátku filmovú sekvenciu. 

Okrem originálnych exponátov z nakrúcania a filmu je tu aj podrobná dokumentácia o historickom pozadí filmu a zobrazuje originály z obdobia okupácie Viedne (1945-1955).

kde: Dritte Mann Museum, Pressgasse 25, Viedeň

kedy: každú sobotu 14:00 - 18:00

šárka Koudelová, Magdaléna Roztočilová, Dana Sahánková: Beauty and the Beast

Výstava predstaví diela troch výrazných českých umelkýň – Šárky Koudelovej, Magdalény Roztočilovej a Dany Sahánkovej, dlhodobo spätých s rozprávkami, ktoré formálne spája mytologická metamorfóza ľudskej postavy, či už na prírodný materiál, alebo flóru a faunu. Autorky spoločne v priestore galérie vytvárajú temný les a čarovný hrad a zanechávajú stopy po kráske aj zvierati, hoci nebolo zámerom vyrozprávať príbeh doslovne. Výstava vás zavedie do alegorického sveta, kde sa stretáva fantázia, mytológia a rozprávkové archetypy. Temný les a čarovný hrad v galérii vytvárajú fascinujúce prostredie, v ktorom sa stretáva kráska so zvieraťom, človek s prírodou a realita s imagináciou. Kurátor Jan Čejka zdôrazňuje, že rozprávka Kráska a zviera je nadčasovým príbehom o hľadaní harmónie medzi vonkajším a vnútorným svetom, o empatii a transformácii.

kde: White & Weiss Gallery, Grösslingova 50, Bratislava

kedy: ut - pi: 13.00 - 18.00

do divadla:

život je pes Gertrudy S.

Gertrude Stein - podporovateľka, propagátorka a mecénka umelcov Pablo Picasso, Georges Braque, Ernest Hemingway, Henri Matisse, Francis Scott Fitzgerald a ďalších. Gertrude Stein - spisovateľka. Gertrude Stein - slobodná žena. Po čom túžila avantgardná poetka, dramatička, libretistka, prekladateľka a autorka románov inšpirovaná kubizmom, jedna z najvýraznejších literárnych experimentátoriek a najmä žena, ktorá pomohla mnohým mužom stať sa veľkými? A prečo sa v kľúčových dejinných momentoch zachovala tak ako sa zachovala? Pôvodnú hru Terezy Trusinovej zrežírovala Jana Wernerová, ktorej domovskou scénou je košické Divadlo Na Peróne.

Viac si o inscenácii Život je pes Gertrudy S. prečítate na plan.art v pondelok. Okrem iného v texte nájdete aj odpovede Terezy Trusinovej a Jany Wernerovej na otázku smerujúcu k názorovému obratu v závere života Gertrudy Stein, ktorý ukazuje aj jej druhú tvár. Čím bola napokon jej sloboda vykúpená?

Tereza Trusinová: Toť otázka. Otázka, ktorú si diváci po predstavení možno položia. Kde je naša osobná hranica? Stojí sloboda za všetky obmedzenie v živote? Alebo - kde je tá pomyselná čiara, ktorú si nakreslím a nepôjdem za ňu? Ja sa veľmi stotužňujem s tým, čo povedala Jana Wernerová, a to, že Gertruda bola farebná. Nie je to čierno-biela osobnosť. A je to osobnosť, na ktorú sa vieme pozerať cez rôzne vrstvy - literárnu, kultúrnu, feministickú povedzme. Ale zároveň je to ľudská bytosť, ktorá proste má svoje neduhy. A my často od umelcov alebo od osobností v kultúre očakávame, že budú dokonalí. Ale oni nie sú. Čiže takáto je pre mňa asi Gertruda - farebná a nedokonalá.

Jana Wernerová: To je ďalšia otázka, na ktorú nemám odpoveď, neviem. Asi je to naozaj tak, že život nie je čierny a biely, a nikto z nás nedostane všetko. Ona prežila krásne náplnený autentický život, v ktorom samú seba nemusela potláčať. Zrejme to bolo vykúpené tým, že ten Faust naozaj do toho jej života vstúpil a celú slávu, ktorú jej dal, celý ten status úžasnej umelkyne a obrovskej figúry, ktorá v podstate mení dejiny. Nakoniec je to vykúpené, áno, asi zrejme tým, že niečím za to musela zaplatiť.

kde: Činohra SND

kedy: 29. a 30. marca o 19.00, najbližšie potom 1., 4. a 5. apríla

pokladík

Stalker je psychopat z true-crime dokumentov. Alebo? Hlavnej postave volá v pravidelnom čase osoba z pracovného prostredia. Je milá a príjemná. Po čase to však nie je lichotivý záujem, ale príčina strachu a zmeny životných návykov. Je ťažké to nezdvihnúť. Čo ak sa potom začne diať niečo horšie? O známych aj neznámych podobách, nástrahách a riešeniach stalkingu. O väzbách medzi páchateľom a predátorom, o záchranných sieťach a hľadaní tých správnych slov. O všetkej tej láske, ktorá nie je láskou. Autorkou textu a režisérkou inscenácie je Alžbeta Vrzgula, text vznikol na objednávku Divadla Aréna a je súčasťou Občianskeho cyklu. Inscenácia vznikla v spolupráci s nezriaďovaným divadlom Uhol_92.

Vypočujte si aj podcast s Alžbetou Vrzgula.

kde: Divadlo Aréna, Bratislava

kedy: 29. a 30. marec o 19.00

tip na leto:

volmanova vila alebo ikonická funkcionalistická stavba ako miesto pre umenie

Prvorepubliková funkcionalistická Volmanova vila v Čelákoviciach pri Prahe bola po rozsiahlej rekonštrukcii, vďaka ktorej sa vrátila do pôvodnej podoby, sprístupnená na jeseň 2022. Opravy hradili miestni podnikatelia zo súkromných zdrojov. Dom je súčasťou medzinárodnej siete Iconic Houses združujúcej výnimočné stavby svetových architektov 20. storočia. 

Okrem komentovaných prehliadok ponúka počas roka aj kultúrny program a v auguste sa opäť stane kulisou inscenácie Malvína divadelného spolku Pomezí. Predstavenia ponúkajú ďalšiu formu, ako môžu ľudia nahliadnuť do interiérov jedného zo skvostov modernej medzivojnovej architektúry. 

Malvína je inscenáciou napísanou na mieru priestoru vily a jej okolia a voľne inšpirovaná novelou Krysař od Viktora Dyka. Je imerzívnou inscenáciou, diváci sú v nej spolutvorcovia predstavení.

"Inscenácia cez tri postavy a ich príbehy okrem iného poukazuje aj na možné prístupy k takémuto typu architektonických pamiatok," uviedol spolok Volmanova vila na svojom webe. Divák sa pri predstavení môže ľubovoľne pohybovať po vymedzenom priestore a venovať sa tomu, čo ho aktuálne zaujme. "V priestore sa odohrávajú paralelné herecké akcie a je na každom návštevníkovi, či bude sledovať jednu z postáv, venovať svoj záujem niekoľkým z nich, či preskúmavať samotnú vilu," uviedol spolok. Tento rok Volmanova vila ponúka 12 termínov predstavenia na začiatku augusta. Predpredaj vstupeniek sa už začal a tak kvôli obmädzenej kapacite neváhajte. 

do kina:

tá druhá

Intímny dokumentárny film režisérky Marie-Magdaleny Kochovej skúma zanedbávanú tému zdravých súrodencov v rodinách, ktoré sa starajú o deti so špeciálnymi potrebami. Dáva pritom hlas všetkým, ktorí sa niekedy cítili ako tí druhí. Osemnásťročná Johana chce odísť z rodného malomesta. Túži zmaturovať a odísť študovať na vysokú. Posledný rok strednej školy pre ňu však predstavuje náročnejšie obdobie ako pre jej spolužiakov. Vo svojej rodine má totiž nezastupiteľnú rolu - denne pomáha so starostlivosťou o mladšiu sestru s hendikepom. Napriek všetkej láske sa musí oslobodiť od očakávaní okolia, nájsť si vlastný priestor a opustiť sestrin tieň. Johana je tzv. sklenené dieťa, nevedomky prehliadané svojimi preťaženými rodičmi a svetom. Dokáže prekonať svoje pochybnosti a pocity viny a odváži sa, rovnako ako ostatní, postaviť sa na prvé miesto?

 

hieronymus Bosch a jeho podivuhodný svet

Kto bol Hieronymus Bosch (1450–1516)? A prečo práve teraz jeho zvláštne a fantastické obrazy fascinujú milovníkov umenia viac než kedykoľvek inokedy? Ako sa mu podarilo preklenúť stredoveké a renesančné svety? A čo ho priviedlo k jeho nekonvenčným a nadčasovým víziám a tvorbe, ktorá je považovaná za jeden z hlavných inšpiračných zdrojov pre surrealizmus v 20. storočí? Odpovede na tieto i ďalšie otázky pomôže odhaliť nový film o slávnom holandskom maliarovi predstavujúci výstavu „Jheronimus Bosch – Visions of Genius“ v Het Noordbrabants Museum v južnom Holandsku, ktorá po prvý raz zhromaždila väčšinu Boschových obrazov a kresieb do jeho rodného mesta Den Bosch.

kde: kino Nostalgia, Bratislava

kedy: 29. marec o 18.00

z gauča:

z rockera vrahom  (Netflix)

Cez príbeh vraždy herečky Marie Trintignant, ktorú na smrť ubil jej priateľ, hudobník Bertrand Cantat, upozorňuje táto miniséria na stále sa stupňujúci - a stále málo reflektovaný a najmä riešený - problém domáceho násilia. Nie je to iba príbeh jednej ženy (napokon aj v tomto príbehu boli napokon mŕtve ženy dve, spojené jedným násilníkom), je to aj výpoveď o legitimizovaní násilného správania voči ženám, obrátení statusu - obeť/vrah, vnímaní umenia skrz človeka, ktorý ho vytvára. Sledovať celý proces, správanie Bertranda Cantata, reakcií médií, blízkeho okruhu jeho rodiny a spoluhráčov, postoja súdov, presahuje konkrétny príbeh. 

NIČ  (Edisonline)

Pierre Anthon a jeho spolužiaci práve začali chodiť do deviatej triedy, keď Pierre Anthon zrazu vyhlási, že život nemá zmysel, odíde zo školy, presťahuje sa na strom a odmieta z neho zliezť. To vyvolá medzi jeho spolužiakmi existenciálnu krízu. Rozhodnú sa zhromaždiť svoje najcennejšie veci a urobiť "kopu zmyslu", ktorá by Pierra Anthona presvedčila, že sa mýli. Začína sa nebezpečná, znepokojujúca a kontroverzná štúdia o tom, na čom skutočne záleží. To, čo sa začalo nevinným obetným aktom zhromažďovania cenných vecí, sa čoskoro zmení na špirálu psychologického násilia: čím bolestivejšia je obeť, tým viac znamená a tým viac sa žiada od ďalších v poradí. NIČ je surový a neučesaný príbeh o skupine mladých ľudí, ktorí sa v konfrontácii s nezmyselnosťou života vydávajú na cestu preč z bezpečia a nevinnosti detstva. Film vznikol na základe rovnomenného bestselleru Janne Teller, ktorý vyšiel v 30 krajinách vrátane Slovenska,  napokon z nej vznikol aj tento celovečerný film a knihu adaptovali do vyše 150 rôznych divadelných predstavení - aktuálne ju má v programe nitrianske Divadlo Andrej Bagara.

Prečítajte si rozhovor s autorkou knihy Janne Teller.

na počúvanie:

soundwalk Collective a Patti Smith: Correspondences Vol II 

Correspondences, dlhodobý audiovizuálny projekt Soundwalk Collective a Patti Smith , dokumentuje zvukové stopy básnikov, filmárov, revolucionárov aj klimatických zmien. 

Po minuloročnom vydaní Correspondences Vol I, venovaný P. P. Pasolinimu a Medei, vyšiel teraz album Correspondences Vol II, ktorému dominuje skladba „ Children Of Chernobyl”, v závere spieva Černobyľský detský zbor v ukrajinčine: „Pod nohami sú ruže, ktoré človek necíti / Na viniči je ovocie, ktoré sa nedá jesť / A hladní išli spať / A hladní budú spať / Tisíc rokov.”

throwing Muses: Moonlight Concessions

Stevie Chick o jedenástom štúdiovom albume  pre The Guardian napísal: „Len málo kapiel sa pohybovalo medzi melódiou a hlukom s takou emocionálnou zložitosťou ako Throwing Muses, ale na 11. štúdiovom albume alt-rockové trio, po štyridsiatich rokoch existencie všetko zvrátilo. Gitary sú väčšinou akustické, bicie sú upozadené v prospech minimálnych perkusií a hlavným nástrojom je často violončelo Peta Harveyho, dokonalý sprievod pre striebristé vrčanie speváčky/gitaristky Kristin Hersh.“ 

O skladbách potom píše, že „vyčarujú temnú, vyprahnutú atmosféru, niečo ako Nirvana na MTV Unplugged“.  Už v júni si ich môžete vypočuť aj naživo vo Viedni.

V nedeľu si pripomenieme nedožité 77. narodeniny Joža Barinu, s ktorým sme sa rozlúčili minulý rok vo februári.  Na plan.art o ňom napísal Peter Markovski a spomínala Lucia Piussi. A k čítaniu si pustite jeho nezameniteľný hlas.

...a v nedeľu oslávi 80. narodeniny ERIC CLAPTON       

na čítanie:

hana Kubátová: Kde líšky dávajú dobrú noc

Historička Hana Kubátová v knihe Kde líšky dávajú dobrú noc. Kresťanský nacionalizmus a holokaust na Slovensku skúma, ako sa formovanie národného štátu počas druhej svetovej vojny prepojilo s kolektívnou zradou a genocídou. Ukazuje, že holokaust nebol len „importovanou“ tragédiou, ktorú Slovensku vnútilo nacistické Nemecko, ale procesom, na ktorom sa podieľali samotní Slováci – politické a náboženské elity, miestni funkcionári aj bežní občania. Kniha narúša pohodlný mýtus o Slovensku ako obeti nacistického diktátu a kladie otázku, ako sa mohla krajina, ktorá sa prezentovala ako kresťanská a národná, stať aktívnym účastníkom holokaustu. Kubátová prináša odpoveď podloženú množstvom dôkazov, ktoré hovoria, že k holokaustu neviedli len rozhodnutia mocných. Umožnili ho každodenné prejavy lojality, kompromisov a chamtivosti, a to aj v tých najodľahlejších kútoch krajiny, kde líšky dávajú dobrú noc. Historická analýza udalostí sa prelína s varovaním pred silou nacionalistických ideológií prekračujúcich hranice – geografické aj časové.

g. G. Márquez: O láske a iných démonoch

„V treťom výklenku hlavného oltára, hneď vedľa kazateľnice čakal na mňa môj senzačný námet,“ píše Gabriel García Márquez v prológu knihy. Keď sa v roku 1949 išiel ako začínajúci novinár pozrieť na likvidáciu krypty starobylého kolumbijského kláštora, pri prvom náraze krompáča sa z krypty vylial vodopád zdravých vlasov žiarivomedenej farby. Hoci robotníkov nález nijako nevzrušil, Márquez, odchovaný na zázrakmi popretkávaných príbehoch svojej starej mamy, si ho okamžite spojil so starou legendou o dvanásťročnej markíze. Ocitáme sa tak v rodine Siervy Maríe, ktorú v deň jej dvanástych narodenín pohryzie besný pes. Keďže dievčina nevykazuje žiadne známky choroby, jej okolie dôjde k presvedčeniu, že je posadnutá diablom. A na to je len jediný liek. Exorcizmus. V románe  Márquez rozohráva znepokojivý no uhrančivý príbeh šialenstva a lásky. Besná však nie je Siera María, ale svet okolo nej. Vyháňaním diabla je poverený Cayetan Delaura, kňaz a intelektuál s tajnou vášňou pre zakázané knihy, ktorý sa však do dievčiny zamiluje. Lenže i láska je istým druhom šialenstva a to sa zvyčajne trestá smrťou. Autor sa v knihe vracia k téme zakázanej lásky a s tým súvisiacej potreby zbúrať nezmyselné pravidlá strnulej spoločnosti. Popri odsúdení cirkevného tmárstva v tragickom príbehu mladej markízy nájdeme i zžieravú kritiku kolonializmu a strachu kolonizátorov z prírody a ľudskej prirodzenosti.

jacques Derrida: Svědectví Paula Celana

“Navracení data odkazuje k tomu, co je jen jedenkrát, co se neopakuje: uchovává je jako tajemství, které je na příchodu. Je-li tomu tak, pak má-li být možné o jedinečném svědčit, je třeba právě tak jedinečná poetika.“ Jacques Derrida vo svojom čítaní básní Paula Celana ukazuje, že toto svedectvo je súčasne odpoveďou a potrebuje básnickú skúsenosť reči.

PLAN.ART: DROBNOTEXTY / CEZ OKNO

NOVINKA na plan.art! Dvadsať originálnych pôvodných DROBNOTEXTOV píšu na plan.art najlepší z tých, ktorí boli za uplynulé dve dekády nominovaní na slovenskú cenu za pôvodnú prózu Anasoft litera. Témou je CEZ OKNO a po Barbore Hrínovej ďalší Drobnotext napísala IVANA GIBOVÁ.