do galérie:
Rudolf Sikora: Proti zlu
Rudolf Sikora koncipoval svoju najnovšiu výstavu ako monumentálne podobenstvo o svete, ktorý dnes žijeme – na Slovensku, v Európe, na Zemi.
Výstava je zložená z veľkej časti z najnovších diel, ktoré vytvoril v rokoch 2023 – 2025, nové kolekcie diel sú miestami prekladané staršími dielami tak, aby priblížili kontinuitu umeleckého myslenia, ale aj občianskych postojov autora. Legendárny Čierny štvorec na bielom pozadí (1913) i ďalšie diela ukrajinsko-poľského avantgardistu Kazimíra Maleviča (1878 – 1935), ktorý veľkú časť svojho diela realizoval v Rusku, kde sa stal z budovateľa novej proletárskej kultúry napokon obeťou stalinskej diktatúry, je základným vizuálnym a metaforickým pôdorysom jeho súčasných úvah o zločineckých režimoch dneška. Avšak v poslednom čase sa niekdajšie ikonické znaky jeho kozmológie: zrodenia* života → a smrti † transformujú do podoby zlovestných znamení: (komunistickej) hviezdy, znaku preškrtnutia a svastiky… U Rudolfa Sikoru, takpovediac, tvorba a život jedno sú. (kurátorka Katarína Bajcurová)
kde: Galéria Pálffy a Galéria Statua, Zámocká 47, Bratislava
kedy: naplánujte si cez týždeň - po - pi: 14.00 - 18.00
András Cséfalvay: Fundamentálna mýtopoézia
Pozeráme sa do vesmíru, na vzdialené galaxie, experimentujeme s elementárnymi časticami, modelujeme svet pomocou nástrojov a naratívnych prostriedkov, opisujeme bytosti obývajúce fantastické svety. Aby som sa vyhol pasci tvrdenia, že všetko je ľudskej mysli prístupné, priznávam antropocentrickosť – naše vnímanie sveta, naše proteínové alebo kovové nástroje, sú do značnej miery utvarované našou ľudskosťou. Preto sa časopriestor na výstave neodhaľuje len ako matematická štruktúra, ale zjavuje sa ako obrovská medúza; neutríno – kráľovná noci vyslovuje svoje posledné slová ako umierajúci pterosaurus; Higgsovo pole – morská jaskynná bytosť nás pritom konfrontujú úlohou krásy. S oslobodením imaginácie sa výstava snaží otvoriť zatvorené trajektórie budúcnosti pomocou mytológie skutočnosti. Aby sme neostali otrokmi jazykového modelovania jazykových modelov.
kde: Nová synagóga, Žilina
kedy: ut - ne: 13.00 - 19.00
Peter Lindbergh
Budapest Photo Festival otvorila výstava módneho fotografa Petra Lindbergha, ktorý nanovo definoval a zmenil pojem krásy. Lindbergh veril, že ženská krása sa v podstate skladá z individuality, osobnosti, sebaprijatia a v niektorých prípadoch aj slobody a sebarealizácie. Výstava ukazuje viac ako päťdesiat fotografií, vrátane tých najslávnejších, ako napríklad Angel Story, inšpirovaný filmom Wima Wendersa Nebo nad Berlínom. Okrem ikonických módnych fotografií sú na výstave aj portréty hercov ako Benicio del Toro či Adrien Brody.
kde: Kunsthalle Budapest (Műcsarnok), Dózsa György út 37
kedy: ut - ne: 10.00 - 18.00 (štv: 12.00 - 20.00)
do divadla:
Vojna. Mier.
Nespievaná opera. Parafráza na jednu z tém Tolstého románu Vojna a mier. Archív nie je len fyzickým priestorom na ukladanie dokumentov, ale aj metaforou procesu uchovávania informácií a kultúrnych artefaktov, ktoré tvoria naše chápanie minulosti. Obyčajný život jednej rodiny na prelome sedemdesiatych a osemdesiatych rokov minulého storočia počas normalizácie. Ako sa píšu dejiny? Ako vieme, čo vieme o minulosti? Ako veľké dejiny ovplyvňujú tie malé? Tvoria dejiny veľkí muži (ženy), alebo tisícky drobných, často spontánnych a náhodných rozhodnutí obyčajných ľudí? Ako sa vyberá, interpretuje a zaznamenáva história? Každé uchovávanie je procesom rozhodovania o tom, čo bude zahrnuté a čo bude vynechané. Dejiny sú kurátorským výberom. Réžia: Eduard Kudláč.
kde: Mestské divadlo Žilina
kedy: 5. apríl o 19.00
Malý princ
Herečka Daniela Kolářová a herec Tomáš Pavelka čítajú z listov Antoina de Saint-Exupéryho a úryvkov z Malého princa - nadčasovej knihy pre malých i veľkých. Príbeh o Malom princovi je alegóriou o priateľstve, živote, múdrosti, ale aj o odchádzaní.
Predstavenia Divadla Viola je súčasťou Festivalu Astorka 2025
kde: Divadlo Astorka Korzo ’90, Bratislava
kedy: 6. apríl o 19.00
Môj milovaný nepriateľ
Rumunská dramatička i režisérka Gianina Cărbunariu, pôsobiaca na mnohých európskych divadelných scénach pripravila pre Činohru SND pôvodnú autorskú hru, ktorá je ponorom do témy polarizácie spoločnosti a skúma, ako sa z „môjho milovaného“ môže stať „môj nepriateľ“. V snahe chápať nové naratívy a problémy rozdelených spoločností sa zároveň rodí túžba po existencii dialógu, nech si pod ním predstavíme čokoľvek. Vytváranie nového, autonómneho pohľadu na veci, ktorými žijeme alebo by sme skôr chceli žiť, je jej tvorivou metódou. Realita a divadelná fikcia, odstup a nadhľad sú krokom na prehodnotenie toho, čo naozaj o sebe vieme.
Pôvodná autorská hra vychádza z podrobných a rozsiahlych výskumov, interview a pozorného skúmania zážitkov jednotlivcov – interpretov.
Aj o tom sme hovorili s Gianinou Cărbunariu (tlmočí jeden z dvojice dramaturgov Mário Drgoňa).
kde: Činohra SND
kedy: 5. apríl o 19.00, 6. apríl o 18.00
do kina:
Quisling - posledné dni
Film režiséra Erika Poppeho rozvíja zložitý príbeh odohrávajúci sa na konci druhej svetovej vojny, keď sa po piatich rokoch skončila nacistická okupácia Nórska. Vykresľuje desivú postavu nórskeho premiéra Vidkuna Quislinga, ktorý kolaboroval s nacistami a zradil svoju krajinu. Teraz osamotený čaká v tmavej cele na súdny proces, uzavretý len so svojimi myšlienkami.
Film postupne odhaľuje psychologické vrstvy tejto mrazivo pozoruhodnej osobnosti prostredníctvom rozhovoru s kňazom Pederom Olsenom, ktorý bývalého strážcu nacistickej moci spovedá. Cíti sa Quisling zodpovedný za svoje činy? Ťaží ho svedomie? Menia sa jeho hodnoty a morálka pred jeho neodvratným koncom? Film je inšpirovaný doteraz nezverejnenými denníkmi Pedera a Heidi Olsenovcov. Napriek tomu, že od ich zaznamenania a súdu s Vidkunom Quislingom uplynulo už 80 rokov, prináša režisér Erik Poppe na vyše dvojhodinovej ploche až nepríjemne aktuálny pohľad do mysle autokrata, silne presvedčeného o vlastnej veľkosti a pravde.
Tizian - ríša farieb
Cesta za majstrovskými dielami a životom revolučného umelca, ktorý stelesnil ducha Benátok svojím nezameniteľným štýlom, jedinečným použitím farieb a schopnosťou zachytiť dušu subjektov vo svojich dielach. Pozoruhodný majster farieb, brilantný obchodník s vlastným umením, inovátorský ako v kompozícii obrazu, tak v spôsobe jeho predaja – Tiziano Vecellio. V priebehu niekoľkých rokov sa stáva oficiálnym maliarom Serenissimy a najvyhľadávanejším umelcom najbohatších a najvplyvnejších dvorov v Európe. Od Ferrary po Urbino, od Mantovy po Rím, až cez Španielsko Karola V. a jeho syna Filipa II. prechádza Tizian naprieč svojím storočím, ožaruje ho umeleckými dielami a inšpiruje umelcov, ktorí prídu po ňom. Dokonalý interpret náboženstva a mytológie, tvorca obrazov s bezprostrednou výrazovou silou, dominuje svojej dobe a zatieňuje svojich súčasníkov, pričom sa vždy riadi heslom: Umenie je mocnejšie než príroda.
kde: kino Nostalgia, Bratislava
kedy: 5. apríl o 18.00
z gauča:
ARCHITEKTÚRA ČSSR ‘58 – ’89 (Netflix)
Brutálne krásna, ale brutálne prehliadaná. Vedľa sivej záplavy prefabrikovaných panelákov vznikali v druhej polovici 20. storočia aj výnimočné, spirituálne a nadčasové stavby, ktoré vzbudzovali pozornosť aj na Západe. Režisér Jan Zajíček nakrútil podľa námetu Vladimira 518 unikátnu celovečernú výpravnú sondu do predrevolučnej architektonickej scény. Na pozadí impozantných záberov najzaujímavejších českých aj slovenských povojnových budov, doplnených o svedectvá popredných architektov a teoretikov, vzniká plastický portrét doby, kde vedľa oficiálneho a riadene štruktúrovaného bujnelo mnoho odvážneho, moderného a inšpiratívneho.
Chudiatko (Max)
Neuveriteľný a po všetkých stránkach (najmä vizuálnej) mimoriadne intenzívny príbeh o fantastickom vývoji Belly Baxterovej, mladej ženy, ktorú oživil geniálny a neortodoxný vedec Dr. Godwin Baxter (nazývaný skrátene - a príznačne - God), ocenený Zlatým levom na MFF Benátky 2023. Pod Baxterovou ochranou Bella túži po poznaní a skúsenostiach, ktoré jej chýbajú, a tak utečie s Duncanom Wedderburnom, prefíkaným a zhýralým právnikom, do víru dobrodružstiev naprieč kontinentmi. Nepodliehajúc predsudkom svojej doby. Erotika, anarchizmus, feminizmus. Réžia: Yorgos Lanthimos.
Wishing on a Star (DAFilms)
Hlavnou postavou filmu je Luciana, ktorá žije so svojou dcérou, manželom a svokrou neďaleko benátskej lagúny. Režisér a producent Peter Kerekes ju so svojim štábom navštevoval sedem rokov. Luciana je expertkou na aktívnu astrológiu a vie, že ak niekto chce zmeniť svoj osud, dokáže to. Je ale potrebné, aby v deň svojich narodenín vycestoval na miesto, na ktorom bude v tom čase ideálna konštelácia hviezd. Vo filme sledujeme päť príbehov jej klientov naprieč svetom. “Môj otec bol filmový režisér, takže od dvanástich som vedel, že chcem robiť filmy. Sníval som o vytvorení „talianskeho“ filmu plného vášnivej lásky, silných emócií, humoru a motoriek Vespa. Malo to však háčik. Nie som Talian, nerozumiem jazyku a mám melancholickú maďarskú povahu spojenú s ironickým zmyslom pre humor. Napriek týmto výzvam som sa rozhodol vytvoriť film s viacerými vrstvami rozprávania. Prvá vrstva sa točí okolo Luciany, astrologičky z Neapola, ktorá počúva priania svojich klientov. Druhá vrstva sa ponorí do ich každodenného života, niekedy v úplnom rozpore s tým, čo prezradili Luciane. Tretia vrstva je založená na magických situáciách, ktoré sa vyskytnú počas narodeninového výletu. A napokon štvrtá vrstva, ktorá drží všetko pohromade, sa sústreďuje na Lucianine vlastné boje, pochybnosti a túžby. Aj ona má svoje priania. Mojím cieľom bolo spojiť filmový pocit z hraného filmu so schopnosťou zachytiť skutočné emócie od skutočných ľudí. Dodatočne som chcel zdôrazniť dôležitosť náhody, ktorá hrá v tomto filme významnú úlohu,” uviedol pre benátsky festival, odkiaľ si film napokon aj priniesol cenu, režisér Peter Kerekes.
Vypočujte si rozhovor (nielen o tomto filme) s režisérom filmu Petrom Kerekesom.
na počúvanie:
RÓIS: Mo Léan
Rose Connolly sa na tomto konceptuálnom albume vracia k starodávnym írskym pohrebným tradíciám - caoineadh (keening). Írske pohrebné plačky mali špecifický spôsob prejavu, ktorým nadväzovali na starobylý spôsob írskeho spevu sean-nós, pričom spev sprevádzali údermi po rakve. Účelom bolo pomôcť duši opustiť telo a pozostalým zbaviť sa strachu zo smrti. V konnemarskom jazyku názov albumu znamená „beda mi“. Nemenej špecifický bol v tejto starodávnej tradícii aj kar (wake). "Wake nebol iba o smútení, išlo aj o prijatie najzákladnejších prvkov života - sexu, lásky a smrti. Stretnúť sa a pomilovať v izbe vedľa zosnulého predstavovalo perfektný spôsob, ako ho osláviť tu a teraz," povedala Róis a dodala, že “obrad deklaroval život v jeho najsurovejšej a najúprimnejšej podobe.” Tradičné je na albume prepojené so syntenzátormi a japonským nástrojom taishogoto.
Hooverphonic
Belgická kapela vydala minulý rok nový (introspektívne ladený) album Fake Is the New Dope. Alex Callier o albume povedal: „ V podstate ide o silu, ktorú treba na to, aby ste sa dostali z depresie. Nie je to ľahká téma už sama o sebe, ale v skutočnosti je album plný nádeje a energie. Nemal som v úmysle urobiť kontemplatívny album, ale určité témy sa do mojich skladieb nevyhnutne infiltrovali. Stal sa akýmsi hybridným zvukom medzi pravdivým a falošným, medzi horúcim a studeným, čo ponecháva veľa priestoru pre hlas Geike Arnaert. Hudba je inšpirovaná elektronickou hudbou 90. rokov, a tak znovu objavujeme naše vlastné hudobné korene súčasným spôsobom.”
V Bratislave vystúpi Hooverphonic aj v sprievode sláčikového kvarteta, celé turné sa koná pri príležitosti 25. výročia vydania ich ikonického albumu The Magnificent Tree
kde: MMC, Bratislava
kedy: 5. apríl o 20.00
z nového albumu : Fake Is the New Dope
z albumu The Magnificent Tree
na čítanie:
Jan Němec, Jana Šrámková: Byt (Román ve dvou)
Romány sú ako jednočlenné domácnosti. Čo sa stane, keď sa do knihy prisťahuje druhý autor? Vznikne román vo dvoch, napäté spolužitie dvoch príbehov, ktoré sa na každej dvojstrane dotýkajú a zároveň míňajú.
Jeden príbeh patrí Danielovi, ktorému umiera otec, ten opačný Zuzane, ktorá odišla od partnera. Tých dvoch spája len byt, o ktorý sa delia, a palindrómy písané na zadnú stranu odkazov. Ale nedá sa aj život prečítať z jednej a druhej strany rovnako? Možno. Zostáva každopádne na čitateľovi, ktorou stranou začne. Len pozor: čo je pre jedného hra, môže byť pre Daniela so Zuzanou osudová voľba.
Jiří Horák: Nymfy
Prvá samostatná monografia fotografa Jiřího Horáka, člena legendárnej brnenskej skupiny Epos. Jiří Horák patrí k najvýraznejším českým fotografom 60. až 80. rokov, ale aj napriek nespočetným oceneniam, výstavám a článkom v časopisoch je jeho celoživotná tvorba známa len fragmentárne.
Horákove vrcholné snímky predovšetkým zo sedemdesiatych rokov 20. storočia kombinujú psychologický portrét s civilizačne vypätým pozadím panelových domov a nehostinných priestranstiev. V priebehu osemdesiatych rokov sa Horákova tvorba zjemňuje na jednej strane do pútavých romantizujúcich portrétov, na druhej do niekoľkých dlhodobých dokumentárnych cyklov (Orava, Strážnice).
z antikvariátu:
Gertrude Stein: Vlastní životopis Alice B. Toklasové
Román, v ktorom autorka formou autobiografia píše o živote svojej partnerky a v tretej osobe aj životopis vlastný. V bohatom slede spomienok, úvah, postrehov, historiek a anekdot defilujú na stránkach umelci, s ktorými sa Gertrude Stein stýkala: Picasso, Juan Gris, Sherwood Anderson, Matisse, Cocteau, Hemingway, Fitzgerald, Ezra Pound, T. S. Eliot a ďalší.
V Modrom salóne Činohry SND môžete vidieť inscenáciu-portrét Život je pes Gertrudy S. Viac si nej dozviete na plan.art v rozhovoroch s režisérkou janou Wernerovou a scenáristkou Terezou Trusinovou.