namiesto líšky dcéra drogovo závislej prostitútky. Namiesto revírnika sexuálny predátor. Namiesto lesa dystopické sídlisko. Peter Konwitschny nikdy nudný nebol. V Linzi však mieri vedľa. Okrem prvotného šok-faktora totiž veľa neponúka.

Opery Leoša Janáčka sú vzácnym skvostom svetového repertoáru. Akúkoľvek premisu – od chladnokrvnej vraždy batoľaťa cez túžbu 300-ročnej speváčky po nesmrteľnosti až po vesmírne výlety opitého Pražáka – zhudobňuje s úžasnou nápaditosťou. Příhody lišky Bystroušky v tomto ohľade žiaria najjasnejšie. 90-minútová impresionistická vlna sa rozlieva po celej sále, nesilene, obdivuhodne ľahko.

Problém prichádza, keď do tej sály potrebujete dostať všetko ostatné. Janáček v diele majstrovsky pracuje s iróniou a režisérom nepomáha ani v najmenšom. Len pre predstavu – úvod príbehu v skratke: Malá líška sa dostane do náruče lesníka, ktorý ju berie domov deťom. Keď dospeje, prehryzne reťaze, skántri všetky zvieratá naokolo a sebavedomo sa usídli v dome jazvečíka. Stretne pekného lišiaka a keďže sa rozšíri zvesť o nemanželskom potomkovi, dobrovoľne či nasilu ich čaká svadba.