Seward je zvláštna, surreálne krásna kapela. Tomu zodpovedali otázky a najmä odpovede nášho e-mailového rozhovoru.
Čo ste hrali, keď ste prvýkrát hrali spolu? Bola to pieseň? Improvizácia? Bolo to pomalé alebo rýchle? Dur alebo mol? Ako to znelo? O čom bol text?
Hrali sme piesne, ktoré stále hráme. Piesne, ktoré vám zahráme aj na Pohode. Tie piesne z nás urobili kapelu, ktorou sme. Prišli a zobrali nás so sebou. Boli to slobodné piesne. My sme ich oslobodili. Boli v rôznych tóninách, dynamika sa menila každú minútu, texty boli o spomienkach, vytvorené spomienkami, vytvorené textami inšpirovanými životom, láskou a smrťou... A znelo to presne ako... SEWARD!
Najprv bol album Home: Chapter One, teraz dokončujete album Second Two: Chapter Home. Skúste opísať dom, o ktorom je vaša hudba? Je veľký alebo malý? Kto v ňom býva? Je v meste alebo na vidieku? Aká hudba v ňom znie? Alebo je v ňom ticho?
Nezabudni na náš album z minulého roku: Home Was A Chapter Twenty Six. Tento Dom sa stále stavia. Staviame ho my, staviate ho vy všetci. Je to Dom v exile. Môže byť všade a každý v ňom môže žiť. A znie v ňom naraz veľa druhov hudby.
Ak by vaša hudba bola stromom, ako by vyzeral?
Bol by jedným zo starších stromov, ale rástol by vedľa mladých. Možno, že by to mohol byť vetrom ošľahaný strom na pobreží. Čo na to hovoríš?
Ako sa vaše piesne rodia a ako vyrastajú?
Väčšinou to ide tak ako na začiatku. Každý krok je absolútne nevyhnutný a potrebný preto, aby Seward bol tým, čím v skutočnosti je. Na začiatku je štruktúra vytvorená zo slov, melódií a akordov. Gitara alebo bendžo a hlas. Texty vždy vzniknú ešte predtým a v priebehu tvorby sa nikdy nemenia. Potom to komponujeme, hráme si tie štruktúry rôznymi slobodnými spôsobmi, aranžujeme pieseň bez toho, aby sme sa rozprávali, pridávame basu, bicie, kontrabas, perkusie, elektroniku, hluky, efekty, gitary, sample, staré nahrávky hovoreného slova, niekedy dychy... Jednoducho to stále znovu a znovu hráme a vyberáme sa pritom rôznymi smermi. Nasledujeme náš inštinkt s najčistejšími úmyslami a piesne rastú samy od seba.
Váš koncert minulý rok na Pohode bol nezabudnuteľný. Silný, intenzívny, krásny. Organický – ako rastlina, ktorá rastie pred našimi očami. Neviem, či sa to dá opísať, ale čo sa to deje, keď hráte pred obecenstvom?
Je to ako film, v ktorom hráme všetci vrátane obecenstva a v tom filme nie je žiadna hlavná postava. Keď čítaš knihu, cítiš sa súčasťou príbehov, ktoré v nej sú, však? My sa to snažíme dosiahnuť tým, že vymažeme pódium z celej rovnice, aj keď tam je. Preto tancujeme, smejeme sa, kričíme, plačeme... Každý koncert je oslava. Každý koncert je posledný v živote. Ako by si prežil svoj posledný deň v živote?
Pamätáte sa, ako sme sa krátko predtým, ako ste vyšli na pódium všetci (vy všetci, stejdž manažér Adam a ja), chytili okolo pliec a v malom kruhu sme sa chvíľu pomaly hýbali. Bol to zvláštny moment hlbokej koncentrácie. Ak to nie je tajomstvo, na čo ste v tej krásnej chvíli mysleli?
Samozrejme, že si na to pamätáme. Bol to krásny moment. V našich mysliach v takýchto chvíľach nie je nič. Len si uvedomujeme, že sme spolu spojení a o ostatné sa postará hudba.
Seward vystúpia v sobotu o 20.00 na Európa Stagei.
Ďalšie texty o účinkujúcich na Pohode: