Vysoké pece a tri výkričníky

„Je to krásne,” hovorí Janka Németh, kamarátka a kolegyňa z Denníka N. „Podľa mňa to krásne nie je,” oponujem jej. Sedíme v tieni uprostred areálu Dolních Vítkovíc spolu s Jankiným manželom, mojím kamarátom a kolegom, fotografom .týždňa Borisom Némethom. Je piatok popoludní, všade okolo nás je festival Colours od Ostrava, neznesiteľnú horúčavu sa snažíme poraziť ľadovými mojitami (nepodarí sa nám to, ale aj tak je to veľmi príjemné).

.skôr mesto než komunita
Ide o to, či možno vítkovický hutnícky areál považovať z estetického hľadiska za „krásny”. Problém necháme nevyriešený. Podstatné je totiž to, že tehlové komíny, betónové vysoké pece, oceľové veže a zhrdzavené rúry sú mimoriadne pôsobivé. Niečo medzi prijateľnou verziou apokalypsy, uskutočnenou futuristickou víziou a realistickými kulisami socrealistického filmu. Hudobnému festivalu však kontrast s monštróznym industriálom mimoriadne svedčí. (K estetike len jedna poznámka: hoci si myslím, že tie stavby krásne nie sú – podobne ako nie je krásna Cvernovka či Istrochem – je výborné, že sa Ostrava o svoje cenné dedičstvo stará, že mu dáva druhý život a že sa práve tu deje tento festival. Čiže nebúrať! Využiť a tvorivo oživiť!).

Práve areál Dolních Vítkovíc dáva festivalu Colours of Ostrava zvláštnosť a unikátnosť. Kým Pohoda či Grape sú na letiskách a oči návštevníka môžu spočinúť len na dočasných festivalových stavbách, prípadne na vzdialených horách, v Ostrave sa je stále na čo pozerať. A chodiť a objavovať – služby pracovníkov DOV (Dolní oblast Vítkovice) sú špičkové: radi vysvetlia, ukážu, objasnia, prevedú.

Praktickou výhodou areálu je to, že sa máte stále kde skryť pred ubíjajúcim slnkom (ako to funguje v daždi sme, našťastie, nezistili). Jeho klenotom je nádherná, akusticky dokonalá, pohodlná a klimatizovaná sála Gong, do ktorej sa zmestí 1500 návštevníkov. Nevýhodou je „roztrúsenosť” festivalu: pripomína skôr veľké mesto (má okolo 40-tisíc „obyvateľov") s množstvom klubov, obchodov a pohostinských zariadení, než miesto, kde je nás síce veľa, ale sme spolu.