Sticky Fingers

Rok po Nežnej revolúcii sa platne predávali aj na bratislavskom Hodžovom námestí (vtedy Mierovom) v podchode. Dnes je známym literárnym impresáriom, ale s Kalim Kertészom Bagalom som sa zoznámil práve kúsok od eskalátorov, kde sa živil ako predajca platní. Na mramorovom podklade mal roztiahnutú veľkú deku s porozkladanými novými vinylmi. Obchod s hudbou bol len v plienkach, opusácke obchody krachovali, a tak riešením bol aj Kaliho malý biznis.

Ako začínajúci fanúšik Rolling Stones som jedného dňa u neho na deke uvidel Sticky Fingers (1971). Srdce sa mi rozbúchalo, utekal som ako blázon domov pre krvopotne ušetrené peniaze, potom naspäť a strčil ich do rúk Kalimu. Platňa bola moja. Nebol to originál, československá licencia od českého undergroundového vydavateľstva Globus International vyšla bez pôvodného zipsu. Nevadilo mi to. Spomínam si na nekonečnú cestu domov a na to, ako platňu pokladám na gramofón. Od toho momentu tak robím dodnes.

.desať songov
Album otvára megahit Brown Sugar. Vtedy som sa čudoval, prečo s takou vášňou spievajú o akomsi hnedom cukre, že asi je lepší ako ten biely rafinovaný, ktorý sa dal kúpiť za socíku v potravinách. Potom som si prečítal, že ide v skutočnosti o slangový výraz pre heroín. Sympatie k diablovi sú poznávacou značkou Stones. Po nej nasleduje bluesrocková pieseň Sway. Je to jedna z mála nahrávok, na ktorej nehrá Keith Richards, srdce Stones, ale všetky gitary patria nováčikovi Mickovi Taylorovi.