ešte keď sa volala Jana Kačurová, čítaval som jej hudobné recenzie v Lidovkách. Neskôr, už ako s Janou Grygarovou, sme sa zoznámili osobne. Apačka.
Keď sa povie „človek, ktorý miluje hudbu”, napadne mi niekoľko ľudí, no vždy je medzi nimi ona. Štíhle, nakrátko ostrihané dievča (pamätám si ju aj s časťou hlavy pankáčsky vyholenou), s vážnym, skoro až drsným výrazom v tvári, s veľkými tetovačkami na rukách a nohách, s neodmysliteľnou gauloiskou medzi ukazovákom a prostredníkom. S veľkým pôvabom a s láskavosťou v srdci.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.