nórsko je krajina bohatá na ropu a speváčky (a aj na metalové kapely, ale o tých nebude reč). Ane Brun, Anja Garbarek, Hanne Hukkelberg, Mari Boine, Solveig Slettahjel, Jenny Hval, talentovaná tínedžerka Aurora, či dnes už legendárna jazzová klasička Karin Krog – to sú len tie (vo svete) známejšie. Na krajinu, v ktorej žije o pár stotisíc ľudí menej než na Slovensku to nie je zlé.
A to sme ešte nespomenuli Susannu Wallumrød, ktorá 20. septembra vystúpi v Bratislave na festivale Konvergencie. Do Bratislavy sa tak vráti takmer na deň presne po dvoch rokoch: 22. septembra 2013 vystúpila spolu s barokovou harfistkou Giovannou Pessi, violistkou Jane Achtmanovou a hráčom na nyckelharpe Marcom Ambrosinim v Dóme sv. Martina. Spievala piesne Henryho Purcella, Leonarda Cohena, Nicka Drakea a aj svoje vlastné skladby. Ako prídavok zaspievala sugestívnu, pomalú cover verziu piesne It’s A Long Way To The Top od skupiny AC/DC.
Susanna sa narodila v malom nórskom meste Kongsberg. Jej brat Fredrik je jazzový bubeník (hrával napríklad so Solveig Slettahjel), ďalší brat Christian je klavirista a skladateľ (jeho Christian Wallumrød Ensemble nahral doteraz 5 albumov pre špičkové vydavateľstvo ECM, spolupracuje napríklad aj so známym trubkárom Arvem Henriksenom). Aby toho nebolo dosť, tak bratranec všetkých troch David Wallumrød je tiež vyhľadávaným klávesistom (svojho času pôsobil aj v kapele Serena Maneesh).
Z veselo hopsajúcej pesničky sa v Susanninom podaní stala uhrančivá balada. Ako keby si tá veselá Jolene dala dole masku a začala vám rozprávať o strastiach svojho života.
V tomto prostredí bolo len otázkou času, kedy svoju vlastnú hudbu začne robiť aj modrooká, zlatovlasá Susanna, disponujúca krásnym, prirodzene znejúcim, príjemnú severskú melanchóliu navodzujúcim hlasom. Začiatkom nultých rokov sa spojila s bývalým klávesistom Jaga Jazzist Mortenom Qvenildom. Hovorili si Susanna and the Magical Orchestra a v roku 2004 vydali svoj prvý album List of Lights and Buoys.
Tvoria ho pokojné, na zvukovú drobnokresbu bohaté, vďaka Susanninmu hlasu vskutku magicky pôsobiace piesne. Väčšinu z nich zložila Susanna a Morten, no najväčšiu pozornosť vyvolala cover verzia hitu Dolly Parton Jolene. Z veselo hopsajúcej pesničky sa v Susanninom podaní stala pomalá, uhrančivá balada. Keď ju počujete, zdá sa vám, že ako keby si tá veselá Jolene dala dole masku a začala vám rozprávať o strastiach svojho života.
Na ďalšom albume podobne zaujali Susannine cover verzie piesní Love Will Tear Us Apart (Joy Division), Crazy, Crazy Nights (Kiss), Enjoy The Silence (Depeche Mode), Don’t Think Twice, It’s All Rights (Bob Dylan) či už spomínaná It’s A Long Way To The Top (AC/DC).
Susannine interpretácie piesní iných hudobníkov sú citlivo spracovanými spomalenými verziami originálov, pri ktorých máte možnosť sústrediť sa na každý detail, na každé slovo. Zaujímavá je pritom vždy aj inštrumentácia piesní – počujeme v nich harpsichord, harfu, vibrafón, kontrabas, plus jemnú elektroniku.
Susanna and the Magical Orchestra vydali tri albumy. Posledný z nich – má názov 3 – vyšiel v roku 2009. Už dva roky predtým vydala Susanna svoj prvý sólový album Sonata Mix Dwarf Cosmos. Produkoval ho Susannin manžel, vychytený nórsky multiinštrumentalista a producent Helge Sten. Na ďalších Susanniných sólovkách (doteraz vyšli štyri) hosťujú hudobníci ako pesničkár Bonnie “Prince” Billy, fenomenálny perkusionista a basgitarista Shahzad Ismaily, či gitarista Emmet Kelly.
Cover verzie aj originálne kompozície majú v sebe severskú melanchóliu a nenápadnú krásu. Len album Jeg Vil Hjem Til Menneskene z roku 2011, na ktorom Susanna spieva zhudobnené texty nórskej poetky Gunvor Hofmo naznačuje, čomu všetkému sa speváčka s jej hlasovným fondom musela vyhnúť – romantickej monumentálnosti a pseudo-opernej posadnutosti vlastným hlasom. Album je však v nórčine a tak je celkom možné, že ju k tejto polohe viedol samotný text. Našťastie ide len o výnimku, potvrdzujúcu pravidlo.
Dokáže sa voľne pohybovať medzi cover verziami rockových hitov, jazzom, moderným pesničkárstvom, starou aj úplne súčasnou klasikou – a pritom zostáva sama sebou.
Ostatné Susannine albumy sú dôkazom toho, že táto mimoriadna hudobníčka ide svojou cestou, no rada si z nej odbočí do hudobne zaujímavých krajín. Sólový The Forrester nahrala so súborom Ensemble neoN a ide v podstate o súčasnú vážnu hudbu, Meshes of Voice nahrala Susanna spolu s ďalšou výborne spievajúcou Nórkou Jenny Hval a podľa mnohých (včítane autora týchto riadkov) ide o jeden z najlepších albumov roku 2014.
V roku 2012 nahrala Susanna album s už spomínanými špecialistami na barokovú hudbu pre vydavateľstvo ECM a je to veľké krása – ako sme mohli počuť pred dvomi rokmi na Konvergenciách.
Susanna patrí medzi výborné nórske speváčky, no zároveň spomedzi nich vyčnieva. Dokáže sa totiž voľne pohybovať medzi cover verziami hard rockových hitov, jazzom, moderným pesničkárstvom, starou aj úplne súčasnou klasikou – a pritom zostáva sama sebou.
Na tohtoročných Konvergenciách vystúpi 20. septembra na spoločnom koncerte so skupinou Ospalý pohyb (Burlas, Zagar, Baláž, Hubinák), čo je šikovný dramaturgický ťah.
V priebehu jedného večera budeme počuť a vidieť slovenských a nórskych prekračovateľov žánrov, stredoeurópsky posmutnelý sarkazmus sa stretne s nórskou melanchóliou. Susanna tentokrát príde so svojim manželom, producentom a spoluhráčom Helgem Stenom a perkusionistom Fredrikom Wallumrødom.