Nedávno vo filmovej sekcii Amazonu premiérovali päťdielny dokument Long Strange Trip o legendárnej kapele Grateful Dead, ktorá dnes pre Američanov znamená to, čo pre Britov The Beatles.

Na Pohode sa vždy nejaký ten zásah pritrafí. Čo sa hudby týka, najviac ma zasiahol koncert Alice Phoebe Lou. Bol som presvedčený, že už nič silnejšie tam tento rok nezažijem. Omyl.

Ráno 28. apríla 1986, jadrová elektráreň vo švédskom Forsmarku. Do práce prichádzajú zamestnanci na novú zmenu. V noci pršalo. Ten dážď si budú pamätať do smrti.

Ľudia chodia na festival do Vrbového nielen kvôli hudbe, ale i preto, že tam vládne veselá, priateľská a taká „domáca“ atmosféra a hlavne kopa nefalšovanej „srandy“.

Žádná jiná česká rocková skupina nemá za sebou tak podivuhodný příběh jako The Plastic People of the Universe. Možná je unikátní i ve světovém rozměru.

Rockeri to nemajú ľahké.

Za pár rokov si prešli zrýchlenou verziou udalostí z Bolo nás jedenásť. Zo štvorice zostal iba jediný kamarát, úbohý frontman Jonny Pierce. Do štvrtého albumu The Drums (či The Drum?) sa napriek tomu pustil s plnou vážnosťou.

Keď Daliborovi došlo, že sa vyjadruje príliš otvorene, explicitne a xenofóbne, zľakol sa, aké problémy by z toho mohli vyvstať. Dokumentarista Vít Klusák preto prikývol na podpis dokumentu, že ide o hraný film. Podľa jeho slov je to však stále dokument.

„A vôbec, ako oddeliť realitu od toho, čo nám ukazuje kniha, divadlo či film?“ pýta sa ruský básnik a prozaik I. A. Bunin. Aj filmoví teoretici často rieša vzťah reality a filmového realizmu. Bulharský film Sláva ukazuje jednu z ciest bez kompromisov a výborne.

KNIHA Juan Gabriel Vásquez: Reputace • FILM Brloh • HUDBA The Drums: Abysmal Thoughts