Klip k piesni Planina z debutového albumu Archívneho chlapca Zvery vznikol v kultúrnom dome v Kútoch.
Ale kto je to ten Archívny chlapec?
Koncom februára mu na značke Slnko Records vyšiel debutový album Zvery, ktorý hovorí o tom, že sa u nás objavil pozoruhodný pesničkár s výrazným textárskym talentom a pohľadom na svet. „Moravský Svätý Ján a Kúty majú približne rovnako obyvateľov. Tam vydávajú elektronickú hudbu, u nás sa hlavne pije a počúva agrometal,“ smeje sa 33-ročný Richard Vávra alias Archívny chlapec počas rozhovoru v priestoroch staničnej reštaurácie v Kútoch.
Záhorácka psychedélia
Cez deň pracuje ako bezpečnostný technik v miestnej korporácii, po večeroch sa zatvára vo svojej skúšobni a tvorí. Na začiatku sa vraciame do jeho minulosti. Hovorí, že sa o hudbu začal zaujímať vtedy, keď zistil, že na jeho rovesníčky platí gitara a pesničky od Nirvany. Najprv si brnkal len pre seba, potom sa rozhodol, že si založí vlastnú kapelu.
Volala sa Mona Lisa Overdrive, boli štyria, hrali psychedelický rock a spievali po anglicky. „Mali sme radi Pink Floyd a podobné veci, niektoré skladby sme dokázali natiahnuť aj na polhodinu s dlhými gitarovými sólami. Boli sme celkom známou lokálnou kapelu, dostali sme sa aj do Bratislavy. Hrali sme v Randali a dokonca aj v Stoke krátko predtým, než ju zavreli," spomína 33-ročný hudobník. V moravskom štúdiu Shaark nahrali aj celý album, ktorý rozdávali svojim kamarátom, no nevedeli, čo ďalej. Ako hovorí, prišli „svadby, ženy a vojny", skupina stratila dych a nakoniec sa rozpadla. Neskôr skúšal šťastie v ďalšej kapele, kde spájal rock s elektronikou, ale zas to nikam neviedlo.
Pred dvoma rokmi sa rozhodol, že sa vráti na začiatok a bude si hrať len sám pre seba. Kúpil si lepšiu gitaru a začal sa učiť bluesové dvanástky. „Potom som si povedal, že skúsim napísať nejaký text po slovensky. Keď som bol sám, uvedomil som, si že som konečne objavil umeleckú slobodu. Strašne som si to užíval. Pil som po nociach víno a písal texty," vysvetľuje Richard.
Niektorí textári sa trápia s každým slovom, on pracuje skôr beatnickou metódou. „Začal som zo seba chrliť slová ako Kerouac, dodnes som schopný popísať celý papier. Len čo začnem používať rozum a rozmýšľať, čo by sa tam hodilo, tak sa to nejako zadrhne."
V skúšobni nahral prvé demo, ktoré najprv púšťal len svojej žene. Ona bola aj jeho prvým fanúšikom – dohodila mu nahrávanie v štúdiu a nakoniec ho presvedčila, aby nahrávku poslal do Radia_FM, kde jeho pesničku S dobou zaradili do rebríčka talentov Demovnica.Skladba mala úspech. Darilo sa aj jeho ďalšej pesničke Mentálna emigrácia, ktorú „Efemko“ nasadilo do hitparády Osmička. Richard si už vtedy hovoril Archívny chlapec. Keď sa ho .týždeň pýta na pôvod zvláštneho mena, Richard odpovedá: „Takto to vyšlo. Vždy sa mi páčili bizarné názvy slovenských kapiel.“ Chvíľu potrvá, kým si ľudia na toto meno zvyknú. Na istom koncertnom plagáte si ho splietli s Aktívnym chlapcom, potom ho niekto označil za Atraktívneho chlapca. Aj jeho babka sa ho spýtala, či sa volá Veselý chlapec.
Posledný zlom v jeho pesničkárskej dráhe nastal, keď sa na jednom zo spoločných koncertov so Zlokotom zoznámil s Erikom „Lososom“ Horákom. Podjeho producentským dohľadom začal nahrávať svoje pesničky, ktoré sa nakoniec stali základom debutového albumu. Richard pôvodne nevedel, čo spraví so svojimi nahrávkami, ale Erik medzitým pustil zopár piesní vydavateľke a hudobníčke Šine zo Slnka Records. Vraj jej stačilo len zopár sekúnd na to, aby s vydaním hneď súhlasila.
Zvery v hlave
So svojím debutovým albumom Zvery sa Archívny chlapec zaradil do novej generácie slovenských pesničkárov ako Katarzia, Tante Elze či Bad Karma Boy. Každý z nich má svoj vlastný štýl, Richard pripomína Deža Ursinyho, ktorý sa rozhodol, že sa stane folkáčom. Aj on vo svojich skladbách rád pracuje s jazykom a sype zo seba vodopády slov, ktoré sa niekedy premenia na vlnobitie, inokedy zas príjemne šumia v ušiach ako morský príliv.
Zvery majú niekoľko vrcholov. Richardove pesničky ako Raketoví chlapci, S dobou či Hladina-mesto-hladina sú odrazom jeho myšlienkových pochodov, pozorovaní a vnútornými dialógmi s okolitým svetom. „Dúfam, že to nie je začiatok nejakej schizofrénie," smeje sa Richard, ktorý zároveň priznáva, že jeho pesničky sú odrazom jeho pocitov: „Nemám dobrodružný život. Chodím do práce, potom prídem domov, postarám sa o rodinu, nakŕmim psa… Najviac vecí sa odohráva v mojej hlave. Nie som Bruce Springsteen, ktorý vymyslí príbeh človeka od jeho narodenia až po smrť. Ja staviam na rôznych momentoch, ktoré zažívam. Sú to momentky zo života, obrázky, impresie."
Beethoven raz povedal, že jediným nástrojom, ktorý dokáže napodobniť orchester, je španielska gitara. Pre Richarda je tento nástroj celou kapelou. Archívny chlapec hovorí, že sa pri tom nechal inšpirovať tvorbou alternatívneho amerického pesničkára Marka Kozeleka, ktorý hrá hlavne na klasickej španielskej gitare: „Dlhé roky som si myslel, že bez bicích a basy to nepôjde. Až Kozelek mi ukázal, že môžem ísť týmto smerom. Vybrnkávaním sa dá vytvoriť celá kapela, palcom si hráš basy, zvyšnými prstami rytmus a harmóniu.“
Podľa Archívneho chlapca tie „zvery“ v názve nie sú skutočné zvieratá, ale skôr strachy v našich hlavách, ovplyvňujúce naše životy. Väčšinou sa im ubránime, ale niekedy nás pohltia svojou neodbytnou nástojčivosťou. „Zvery sú mojimi vnútornými démonmi. Každý máme v hlave nejaké zvery, ktoré nás hryzú do zátylka a robia nám zle. Možno to vyplýva z toho, že nie som nejaký extra veselý človek a možno to ide aj s vekom. Čím som starší, tým prichádzajú väčšie obavy, strachy z chorôb a o mojich blízkych."