trilógia Stiega Larssona o šikovnej hackerke Lisbeth Salanderovej a neúplatnom investigatívnom novinárovi Mikaelovi Blomkvistovi sa stala fenoménom. Isto to tak bolo vďaka verejne citlivej a nielen vo Švédsku aktuálnej téme ťažkotonážnej korupcie veľkých firiem, ich temnej minulosti a s ruskými tajnými službami prepojeným medzinárodným zločinom. No to nebol jediný dôvod Larssonovho megaúspechu. Podarilo sa mu vytvoriť nesmierne zaujímavé hlavné postavy, celý trojdielny krimitriler mal v sebe čistotu rozprávky.
A potom tu bol osobný príbeh autora, ktorý prešiel vývojom od presvedčeného trockistu k ideológiou nezaťaženému investigatívnemu novinárovi bojujúcemu proti rasizmu a xenofóbii a krátko po tom ako odovzdal vydavateľovi svoju trilógiu dostal infarkt a zomrel. Mal 50 rokov.
Lisbeth a Mikael
To najlepšie, čo Stieg Larsson v literatúre vytvoril je Lisbeth Salander. V prvej časti trilógie je spoznávame ako 25-ročnú mladú ženu. Je geniálna programátorka, či – presnejšie povedané – hackerka s prudko nesociálnym správaním. Má za sebou hrozné detstvo a keďže je vyhlásená za nesvojprávnu tak má nad sebou zlého a zákerného poručníka. Lenže Lisbeth je napriek všetkej nepriazni osudu bojovníčka. Áno, pripomína dospelú a vážnu Pippi Dlhú pančuchu – bol to nakoniec autorov priznaný zámer. Investigatívneho novinára Mikaela Blomkvista zase kamaráti volajú Kalle, podľa detektíva Kalleho, ďalšieho detského hrdinu Astrid Lindgrenovej.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.