nemal to Tibor Holoda pred tromi-štyrmi rokmi jednoduché. Nikto nepochyboval, že jeho idea showcase festivalu v centre Bratislavy je zaujímavý nápad.
Lenže na to treba viacero vecí: predovšetkým vitálnu, zdravo sebavedomú domácu scénu, dostatok profesionálne vybavených, spoľahlivo fungujúcich klubov a hlavne dostatočné množstvo návštevníkov, ochotných objavovať nové veci.
.prvé dva roky
Práve preto sme mnohí Tibora buď rovno odhovárali, alebo sme mu držali palce, no obávali sme sa, že to nedopadne dobre. Predpokladali sme, že v najlepšom prípade sa z bratislavského showcase festivalu stane milá ozdoba viedenských Waves.
V roku 2013 bol súčasťou vtedy už tretieho ročníka Waves Vienna minifestival v Bratislave. Loďou prišlo z Viedne do Primaciálneho paláca (poslednú časť cesty, samozrejme, pešo) niekoľko desiatok európskych hudobných profesionálov, tam im zopár pesničiek zahrali Longital a konali sa dve panelové diskusie. Dopadlo to dobre, profesionálom sa výlet do Bratislavy páčil a hlavne – večer a v noci boli v niekoľkých kluboch dobré koncerty, ktoré sa zase páčili bratislavskej hudobnej komunite.
O rok neskôr už boli bratislavské Waves plnohodnotnou súčasťou festivalu. Medzi “venues”, v ktorých sa hralo chýbala Stará tržnica (a chýbala veľmi), festivalový “office” bol v maringotke pred ÚĽUV-om, no napriek tomu bola konferencia aj festival úspešný. Viacerí veteráni nemainstreamovej európskej scény zo Škandinávie, Balkánu či Spojeného kráľovstva ako aj niekoľkí účinkujúci už minulý rok opatrne – a prekvapene – konštatovali, že v Bratislave to bolo z viacerých hľadísk (blízkosť klubov, komunikácia s organizátormi, vnímavosť publika) hádam aj lepšie než vo Viedni. A viacerých slovenských účinkujúcich si všimli zahraniční promotéri, vďaka čomu hrali na festivaloch v Ľubľane či Liverpoole.
Tretí, aktuálny, ročník už mal názov Waves Central Europe už presvedčil aj najväčších skeptikov. Bol totiž jednoznačným úspechom.
.helen a Iľja
Tohtoročný festival sa začal 1. októbra otváracou párty s Mikeom Skinnerom (The Streets) v Nu Spirit Clube. Zúčastnil sa na nej a s Mikeom sa porozprával kolega Filip Olšovský, ktorý o tomto výbornom muzikantovi pripravuje väčší materiál.
Vo štvrtok, 2. októbra sa v hoteli Crowne Plaza konala konferencia. Zúčastnilo sa na nej 300 delegátov, okrem Slovenska a Rakúska boli nadštandardne zastúpené pobaltské krajiny, ktoré boli festivalovým “focusom”. Zaujímavé bolo počúvať ľudí z Tallinu, Rigy či Vilniusu, ktorí hovorili o tom, ako ešte pred niekoľkými romi bol pre lotyšskú kapelu veľkým a zriedkavým dobrodružstvom koncert povedzme v Estónsku. Dnes je to samozrejmosť, pričom viacerí hudobníci sa presadili aj vo veľkom svete.
Showcase festival Tallin Music Week (TMW) je jednou z kľúčových akcií, ktorá už svojim významom ďaleko presiahla Pobaltie. Založila ho pred siedmimi rokmi mladá hudobná promotérka Helen Sildna. Na TMW sa hrá pop, rock, jazz, elektronika stará aj súčasná klasická hudba. Žiadne žánrové obmedzenia. “S hudobníkmi, ktorí hrajú klasickú hudbu nejaký čas trvalo, kým sme sa dohodli,” hovorí pre .týždeň Helen. “Ale postupne aj oni porozumeli, že sme na jednej lodi.” TMW totiž vystupujúcim hudobníkom neplatí honoráre za vystúpenie a neuhrádza im ani cestovné náklady. “Myslíme si, že niekedy je dobré, ak hudobníci do svojej kariéry aj trochu investujú,” vraví Helen. Jej festival, naopak, pozýva do Tallinu okolo stovky svetových hudobných profesionálov zo všetkých hudobných žánrov, ktoré sú na TMW zastúpené a pokrýva ich náklady. “Robíme to teda presne naopak, ako všetci ostatní,” hovorí Helen. “Veľmi by som chcela mať na budúci rok na festivale najmenej dve slovenské kapely,” povedala počas panelovej diskusie na konferencii. Uvidíme, či ju niekto zo Slovenska zoberie za slovo.
“Kapely z pobaltských krajín v Rusku veľa a radi koncertujú. A to napríklad aj na Sibíri, kde vyrástla nová generácia promotérov.”
Helen okrem toho hovorí o tom, že hudobný svet nie je len západná Európa a Amerika, ale aj Bielorusko, Ukrajina a Rusko. "Je fajn, keď na váš festival príde booker z Glastonbury, ale niekedy je oveľa dôležitejšie, že sú tam promotéri z Ruska." Pýtam sa jej, či napäté vzťahy medzi Ruskom a Estónskom zasiahli aj kultúru. “Vôbec nie,” vraví Helen. “Kapely z pobaltských krajín v Rusku veľa a radi koncertujú. A to napríklad aj na Sibíri, kde vyrástla nová generácia promotérov.” Samozrejme, je mnoho administratívnych, byrokratických prekážok, ale dá sa to zvládnuť.
Trochu inú pohľad na ruskú hudobnú scénu mi dáva Iľja Archipov, producent elektronickej hudby a spevák, ktorý na Waves vystupoval so svojim projektom Haarps. Hoci bol na Slovensku prvýkrát, nie je tu úplne neznámy, nakoľko Haarps sú súčasťou aktuálnej kompilácie vydavateľstva Gergaz Beat Garden 4 a remixovali aj jednu pesničku od Purist.
Iľja pochádza z Murmansku, presnejšie z dediny, ktorá leží ešte o 20 kilometrov severnejšie. To snáď vysvetľuje jeho lásku k doom metalu, čo bola hudba, ktorej sa pôvodne venoval – bol súčasťou komunity, ktorá si hovorila Veďmin dom, teda Dom čarodejnice. Postupne sa však Iľja presťahoval na juh do Moskvy, preorientoval sa na elektroniku a namiesto hrozivého chrčania začal normálne spievať.
“Som predsa v Moskve doma. Ale ak budem mať deti, tak by som nechcel, aby vyrastali v Rusku.”
Ruská scéna nemainstreamovej hudby je podľa neho pomerne malá, hoci určite zaujímavá. V Moskve, St. Petersburgu a v pár ďalších veľkých mestách sú kluby, kde sa dá hrávať, no situácia sa v poslednom období zhoršuje. “Vznikol tlak na to, aby kapely nespievali po anglicky,” hovorí Iľja pre .týždeň. “Nedávno na nejakej mestskej slávnosti v Moskve vystupovala známa ruská popová kapela Tesla Boy a spievali po anglicky. Jeden poslanec mestskej dumy o tom napísal pohoršený list do novín a oni sa museli brániť.” Iľja spolupracuje s americkým vydavateľstvom Stylls, jeho hudba sa hráva v Rusku, Európe aj Amerike. “Ruská scéna sa s ukrajinskou nedá ani porovnať. Tam sa dejú zaujímavé veci, vznikajú nové kapely, projekty, aj v menších mestách fungujú kluby. Je to podobné ako tu u vás,” hovorí Iľja. Ako slobodumilovného kozmopolitu sa ho pýtam, či nemá chuť z Ruska odísť. “Veľa o tom rozmýšľam,” odpovedá. “Zatiaľ to neplánujem. Som predsa len v Moskve doma. Ale ak budem mať deti, tak by som nechcel, aby vyrastali v Rusku.”
.music Nonstop
“Máte tu výborné kluby,” hovorí mi Gordon Masson, dlhoročný šéfredaktor IQ Magazine (jeden z najdôležitejších odborných časopisov určených pre hudobných promotérov). Nie je na Slovensku prvýkrát, bol viackrát na Pohode, pozná miestnych promotérov. Nemá teda ružové okuliare. Oceňuje zvuk, pohodlie, rôznosť sál, profesionalitu barmanov aj ľudí od “security”. A tiež fakt, že nemusí ďaleko chodiť.
Spomínajúc si na všeobecne zdieľanú skepsu spred troch rokov to možno považovať za taký menší zázrak: Stará tržnica, MDPOH, Nu Spirit Club, KC Dunaj, Dole, Fuga, Véčko, Atelér Babylon (s otvorenou “skratkou” cez McDonald), Urban House a Urban Space, Poľský inštitút. Okrem toho pop up koncerty v Kunsthalle Lab či v Lokále Unás. Každý priestor výborne fungoval, každý mal vlastnú atmosféru. A hlavne: počas mojej dvojnočnej cesty po festivale som ani raz nezažil, že by ktorákoľvek z týchto “venues” bola počas koncertu trápne prázdna. Jasné, pred vchodmi sa netvorili rady, nikde sa človek nemusel tlačiť, ale aj tak: čakali by ste, že sa Poľský inštitút zaplní pri koncerte luxembursko-islandského tria When ‘Airy Met Fairy, že MDPOH bude slušne zaplnené pri polnočnom koncerte estónsko-švajčiarskej speváčky Ingrid Lukas, že v Gorile Urban Space bude problém nájsť miesto na státie počas koncertu maďarského pesničkára Zanzingera a že vo Véčku budú ľudia nadšene skákať na koncerte mladučkej slovinskej rockovej kapely Koala Voice? A pritom z Viedne prichádzali správy o slabšej atmosfére a prázdnejších kluboch. Organizátori festivalu, účinkujúci hudobníci, prevádzkovatelia klubov a návštevníci koncertov spoločne vytvorili z bratislavskej časti Waves Central Europe 2015 neobyčajný, neobyčajne príjemný zážitok.
Predpokladám, že sa nenašli dvaja ľudia (pokiaľ netrávili celý festival spolu), ktorí by Waves zažili rovnako, teda že by videli tie isté konerty na tých istých miestach. Keď mi preto známi hovorili, že koncerty Talent Transport, Leona Somova & Jazzu, Elly Ronen, dua Blaž & Simon či skupiny Frequency boli výborné, neostáva mi, než im veriť.
Mňa na festivale zaujali pesničkári a pesničkárky, slovinskí rockeri, baltické experimentátorky, Izraelčanka Adi a naša Katarzia.
Keďže platí, že radšej raz počuť a vidieť ako veľakrát čítať, dovolím si to, čo ma zaujalo radšej ukázať ako o tom písať.
Zanzinger sa v skutočnosti volá Daniel Micsoda a je z Budapešti. No mohol by byť kľudne z Arizony alebo z Kentucky. Výborný pesničkár amerického strihu, ktorý však spieva o maďarských reáliách.
Fismoll sa v skutočnosti volá Arkadiusz Glensk a je Poliak. Vystupuje so svojou sestrou, ktorá hrá na violončelo a s akustickým gitaristom. Počúvajúc ho, spomeniete si na Bon Iver, Fleet Foxes či na Ásgeira. Ale nevadí to.
Siv Jakobsen je Nórka. Svoj koncert v Poľskom inštitúte začala pesničkou od Joni Mitchell a zakončila ho pesničkou od Britney Spears.
Ingrid Lukas vyrastala v Estónsku a žije hlavne v Švajčiarsku. Je to pesničkárka s chuťou experimentovať.
Mari Kalkun je z južného Estónska, v jej hudbe počuť tamojší folklór a ak náhodou hovoríte po estónsky a nerozumiete jej, je to v poriadku – spieva totiž v miestnom nárečí.
When ‘Airy Met Fairy sú z Luxemburgu. Ale speváčka je z Reykjavíku.
All Strings Detached: “In my dreams you’re Nick Cave and I’m singing with you on a Tenessee stage...” Dve dámy zo Slovinska, veľká sila.
Ludovik Material sú z Ľubľany. Sú to drtiči.
ADI je z Tel Avivu, v Bratislave vystúpila už na Electronic Beats, ale v piatok v KC Dunaj to bolo ešte oveľa lepšie.
Haarps sme už spomínali. Ich set v klube Dole bol jediným sklamaním festivalu. Nie však vinou hudobníkov. Zvukár jednoducho nebol schopný spojazdniť alebo vymeniť pokazený mikrofón, z ktorého išlo len chrčanie. Nešťastný Iľja sa musel cítiť ako v doom metalových časoch.
No a ešte Katarzia. Niet čo dodať. Máme ju radi.
Bol to výborný festival. Slovenská scéna žije, tunajší milovníci hudby majú chuť hľadať nové veci, aj vďaka Tiborovi Holodovi a jeho teamu majú čo objavovať.