Vždy som vedela, čo chce zaspievať

ako to vôbec dá? Zhmotniť abstraktnú atmosféru nahrávky z starých kaziet do konkrétneho textu.
Marek si pri hraní na klavíri občas náznakovo zaspieval aj nejaké slová a frázy, ktoré sa mu tam hodili. Tie sa snažím zachovať, lebo mi pomáhajú pochopiť atmosféru skladby. Text nemusí byť konkrétny. Mne ide hlavne o pocit, ktorý vo mne hudba vyvolá, a ktorý chcem zachytiť do slov.

.vedeli ste aj o konkrétnych udalostiach, pri ktorých váš brat skladby tvoril?
Na tie vždy spomína Oskar Rózsa. Rozpráva o tom, čo stálo za piesňami – keď sa s Marekom stretávali doma u našich a Marek mlátil do synťáku, lebo niečo zažili. To mi potom pomáha lepšie sa vžiť do skladby.

.dá sa vôbec dotvoriť text do hudby dvadsaťročného človeka? Nie sú vám zážitky už vzdialené?
To, čo s Oskarom a s ostatnými robíme, je zvláštny proces. Keď tie nahrávky vznikali, boli sme mladí, teraz sme sa niekam posunuli. Pracujeme na skladbách, ktoré vznikli pred dvadsiatimi rokmi, odhaľujeme v nich dvadsať rokov starý príbeh a ja k nim tvorím úplne nové texty. Lenže to všetko robíme už z pohľadu o dvadsať rokov starších ľudí.

„Boli sme si natoľko blízki, že sme boli schopní vnímať uvažovanie toho druhého."

.v čom je ten pohľad iný?
Môj pohľad sa od bratovho trochu líšil už vtedy - ja som bola od neho staršia o desať rokov. Je veľký rozdiel vo vnímaní sveta, keď máte 16 a 26. Dnes som staršia ešte o čosi viac, ale je otázkou, či bude môj pohľad zmierlivejší a optimistickejší ako predtým.