keď im v posledný januárový pondelok roku 2007 vyšiel debutový album, očakávania boli už dlhšie vysoké. Chýry o resuscitácii žánru, ktorý začiatkom deväťdesiatych rokov ohúril britskú tanečnú scénu, prichádzali najmä z východného Londýna. Práve tam Klaxons takmer večer čo večer rozohrávali párty plnú neonových svetiel, vesmírnych zvukov a falzetových vokálov, ktoré ich mali onedlho presláviť po celom svete.
Dopomohlo tomu aj nadštandardné mediálne pokrytie, ktoré začínajúcim hudobníkom poskytol hlavne hudobný magazín NME. Ten v Klaxons uzrel ďalšiu z ikon, o ktorú oprel svoju víziu znovuzachránenej britskej scény. Prvé ohlasy a recenzie vynášajúce Myths of the Near Future do nebies tento pocit ešte posilňovali - hudobná budúcnosť hrala (nielen) pre Klaxons tými najoptimistickejšími farbami.
„Myths of the Near Future od úvodného nástupu ponúkajú geniálnu symbiózu exotickej zvláštnosti húkajúcich tónov a rytmických bicích.“
Ich vesmírne tóny odrazu hrali odvšadiaľ. Či z pódií najprestížnejších európskych festivalov (v roku 2010 sa objavili aj na Pohode) alebo z televíznych reklám - Klaxons boli priliehavým spestrením popkultúry v každom z početného množstva jej chápadiel. Okrem komerčného úspechu zbierali slávu aj na poli profesionálnej kritiky, ktorá londýnskej štvorici prisúdila všetky možné ocenenia s čerešničkou na torte v podobe prestížnej Mercury Prize za najlepší britský album roku 2007.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.