Ako objavili Slovákov v Budapešti

Tohtoročný WOMEX (World Music Expo) putuje po rôznych mestách Európy už viac ako dvadsať rokov, no 21. - 25. októbra 2015 sa konal po prvý raz v krajine bývalého „Východu“. A prečo práve v Budapešti? Hlavným dôvodom asi nebola iba infraštruktúra či malebnosť mesta – aj keď veľtržný komplex Bálna, Palác kultúry Müpa či chýrny klub na lodi A38 – všetky umiestnené na brehu Dunaja, a k tomu gastronomická ponuka miestnych hipsterských podnikov, boli silnými tromfami. Budapešť však bola zrelá hlavne po hudobnej stránke.

Maďarský zástupca nechýbal už na prvom WOMEX-e v Berlíne v roku 1994 a odvtedy sa tam predstavili desiatky zaujímavých maďarských hudobníkov na samostatných koncertoch, ale aj v galaprograme s názvom Hungarian Heartbeats v roku 2011 v Kodani.

Chvíľu to vyzeralo, že tohtoročný WOMEX v Budapešti je ohrozený – po tom, ako sa maďarská vláda rozhodla násilím regulovať a postupne zastaviť prílev emigrantov do krajiny, začali niektorí delegáti WOMEX-u na sociálnych sieťach vyzývať na bojkot. Ide o komunitu ľudí, ktorí dennodenne pracujú s kultúrou „tých druhých“, takže sú na takéto veci obzvlášť citliví.

Našťastie sa našiel dostatok rozumných hlasov, ktoré im vysvetlili, že maďarskí organizátori nemôžu za to, čo stvára Orbán. Téma emigrantov však na WOMEX-e bola prítomná všade – delegáti nosili aktivistické nálepky a tričká s nápisom No Human Being Is Illegal (jeden si dokonca ozdobil reflexnú vestu ručne vyrobeným heslom I love Budapest, but I hate Orbán) a veľmi často o nej diskutovali.

„Záujemcovia o slovenskú etno hudbu mohli prvýkrát priamo získať nahrávky našich skupín a kontakty na ne či vidieť videoklipy. “

Slávnostný otvárací koncert, ktorý sa nevolal Hungarian Heartbeats II, ale Gypsy Heartbeats, dával dôraz na koncept Rómov ako „večných“ emigrantov, ktorí napriek (alebo možno vďaka) svojej etnickej inakosti v európskej histórii pôsobili a dodnes pôsobia ako uchovávatelia hudobných tradícií aj iných etník, nielen vlastného.