stefan Bollmann nie je u nás celkom neznámy autor. Zaujal už výpravnou knihou naplnenou strhujúcimi obrazmi Ženy, které čtou, jsou nebezpečné (Knižní klub, 2008). Jeho fascinácia svetom ženského čítania pokračovala aj publikovaním ďalších podobných kníh, ktoré nateraz uzatvára posledný titul Ženy a knihy.
.dejiny ženského čítania
Bollmann pôvodne študoval literatúru, divadelnú vedu, dejiny a filozofiu. V jeho písaní možno tieto stopy ľahko sledovať a vďaka nim pôsobí ako erudovaný historik čítania (podobný Albertovi Manguelovi). Nemá ísť o šokujúce dielo, pikantnú panorámu eroticky ladených obrazov čítajúcich žien, ktorá by bola stimulom pre nejaký čudný voyeurizmus. Literatúra tu má byť prvoradá. Bollmann píše s ľahkosťou a eleganciou, hoci si občas pomáha aj šteklivými príkladmi.
Materiál, s ktorým pracuje, sú najmä listy. Pozorne ich študuje a na ich základe komponuje veľký príbeh o ženskom čítaní. Ten sa podľa neho začína v 17. storočí básnikom Friedrichom Gottliebom Klopstockom, ktorý bol „poète à femmes, nijaký Casanova, ale muž, ktorý ženy miloval a svojou poéziou ich dokázal presvedčiť, aby sa doňho zamilovali“.
Zaiste, tvrdiť, že sa dejiny ženského čítania začínajú Klopstockom, je prehnané a navyše v rozpore s obrazmi v Bollmannovej prvej „obrazovej“ knihe, no nemeckého autora zaujíma skôr doba, v ktorej sa o ženskom čítaní začína diskutovať otvorenejšie, v ktorej sa narúšajú predsudky o tom, že ženám knihy do rúk nepatria.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.