prečo telo, prečo telesnosť?
Telesnosť ma zaujíma už dlho a je predmetom môjho celoživotného výskumu. Pôvodne som začal študovať biológiu, pochádzam z lekárskej rodiny. To genetické pnutie k otázkam telesnosti kdesi vo mne stále je a ťahá ma to týmto smerom. Telo, jeho procesy, telesné tekutiny, vplyv tela na našu náladu a naše pocity – to sú veci, ktoré dokážu stále veľmi priťahovať moju pozornosť.
prečo teda o tele píšete až teraz?
Tá téma je prítomná aj v iných knihách, čo som napísal. Tu som to však chcel dať na prvú rovinu aj s mojim záujmom o minimalistickú hudbu. Samotný príbeh je v knihe potlačený do úzadia a viac mi išlo o pocity postáv a celkovú atmosféru. Tá kniha je teda akoby pendantom k ambientnej hudbe.
testovanie možností nášho tela bolo aj témou mnohých surrealistov. Skúšali, čo s nimi spravia rôzne látky, čo sa s nimi pritom bude diať.
Presne tak. Sám som robil podobné pokusy na sebe. Mám kamarátov ešte zo strednej školy, ktorí sa neskôr venovali psychiatrii či farmakológii. Takže aj niektoré opisy toho, ako pôsobia na telo rozličné látky či drogy, ktoré opisujem v knihe, mám odtiaľ. Experimentovali sme s kadečím.
s drogami?
Drogy ma zaujímajú, ale skôr teoreticky. Prečítal som o tom veľa kníh. Sám som nikdy drogy nebral. No sú aj iné experimenty: zaujímala ma napríklad sedemdňová hladovka, ktorou som si prešiel. Nie zo zdravotných dôvodov, ale čisto ako psychologický experiment. Bol som zvedavý, čo to so mnou spraví.
a čo to teda s vami spravilo?
Po prvé, stratíte pritom pojem o čase, pretože stravovanie bežne utvára istú štruktúru dňa. Zrazu máte viac času, lebo ten, ktorý ste si zvykli vyhradiť na jedlo, je teraz voľný. Po druhé, keď som už nemal energiu, chodieval som dosť skoro spať a ráno som sa zas veľmi skoro zobúdzal. Bol to zakaždým priam taký psychedelický stav mysle.
asi vám bude potom blízky aj Thomas de Quincey a jeho Spoveď požívača ópia?
Thomasa de Quinceyho naozaj veľmi rád čítam. A kdesi tam uňho sa azda skrýva aj inšpirácia venovať sa tejto téme. A takisto je to aj s interpretáciou jeho knihy u Charlesa Baudelaira. Sú to naozaj fascinujúce opisy telesnosti.
francúzi rozlišujú medzi výrazmi la chair a le corps, Nemci medzi Leib a Körper, v angličtine je veľký rozdiel medzi flesh a body. Vnímate tieto rozdiely medzi živým, subjektívne prežívaným telom na jednej strane, a čisto objektívnym telom na druhej?
Iste, už len tým, že mi naozaj šlo o vyjadrenie všetkých tých veľmi subjektívnych pocitov a prežívaní telesnosti. Napriek tomu je to jedna z tých kníh, ktorú som nenapísal v prvej osobe, čiže sa tu akoby prelína objektívny opis z pozície tretej osoby a opisovaný subjektívny pocit. Je tu pozorovateľ, ktorý dobre pozná všetky vnútorné pochody svojich postáv.
vaša kniha je však skôr anatomickým modelom pohľadu na telo.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.