Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Skupina, ktorá bola príliš dobrá na to, aby mohla pokračovať

.filip Olšovský .kultúra

Pred piatimi rokmi vyšiel prvý a zároveň posledný album Wu Lyf. Príbeh tejto kapely je minimálne tak unikátny, ako je ich hudba.

Skupina, ktorá bola príliš dobrá na to, aby mohla pokračovať JOHANNA LEGUERRE/AFP/profimedia 27. august 2011: Ellery James Roberts počas koncertu Wu Lyf na festivale Rock en Seine.

väčšinou to býva naopak. Vyslúžilí hudobníci nevedia vystihnúť čas, keď je najvhodnejšie odísť z scény a zarábajú posledné drobné na smutných zvyškoch nostalgie. Keď sa aj nájde opačný príklad a kapele sa podarí skončiť v najlepšom, väčšinou je to vinou nepríjemných okolností. No a potom existuje jedna ešte raritnejšia cesta. Zabaliť to pred kariérnym vrcholom a nechať všetkých hádať, kedy a či by vôbec prišiel. Wu Lyf si vybrali tretiu možnosť. A ešte aj v jej úzkej konkurencii dokázali robiť všetko inak než ostatní.

„Wu Lyf svoj debut tvrdohlavo odmietli produkovať v klasickom štúdiu a nahrali ho v opustenom kostole.“

Najlepším dôkazom, že to zabalili predčasne, je ich debutový (a jediný) album Go Tell Fire to the Mountain. Ten práve v pondelok oslávil svoje piate narodeniny. Veľké očakávania vzbudzoval už pred svojím vydaním. Chýry o novej hviezde manchesterskej scény sa šírili už nejaký čas a sotva dvadsaťroční mladíci ich šikovne priživovali.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite