anders Breivik mal už v roku 2010 pripravený dokument („manifest“), ktorý napísal v angličtine. Nazval ho 2083: Európska deklarácia nezávislosti a podpísal sa ako Andrew Berwick. Dňa 20. júla 2011, asi 90 minút pred útokom v Osle, ho rozposlal na 1 003 emailových adries. Publikovaný úryvok hovorí práve o tomto dokumente.
Začal anglickým citátom H. L. Menckena, v ktorom však slovo „americká“ vymenil za „európska“.
„Európska verejnosť najoddanejšie obdivuje najväčších klamárov a najviac nenávidí tých, ktorí sa im usilujú povedať pravdu.“
Pokračoval plagiátom.
„Väčšina Európanov spomína na päťdesiate roky ako na pekné obdobie. Naše domovy boli bezpečné, mnohí si nezamykali dvere. Verejné školy boli zväčša na vynikajúcej úrovni, riešili sa problémy ako vyrušovanie na hodine či behanie po chodbách. Väčšina mužov sa k ženám správala s úctou a väčšina žien sa sústredila na to, aby vytvorila dobré domovy, aby vychovávala svoje deti a pomáhala miestnej komunite prostredníctvom dobrovoľných prác. Deti vyrastali v domácnostiach s dvoma rodičmi a keď sa deti vrátili zo školy, mama bola doma.“
Bez zábran kradol pre dobrú vec. Takmer nikoho neuvádzal ako zdroj. Tí všetci sa zlúčili do vyššej jednotky: Andrewa Berwicka.
Čo sa to stalo s Európou?
Andrew Berwick zvaľoval vinu na ideológiu politickej korektnosti, ktorá bola podľa neho to isté, čo kultúrny marxizmus – marxizmus prenesený z ekonomiky na kultúru. Andrew chcel obnoviť hodnoty z päťdesiatych rokov, keď boli ženy gazdinami, a nie vojačkami, keď sa deti nerodili mimo manželstiev a keď sa neoslavovala homosexualita.
„Tí, ktorí chcú poraziť kultúrny marxizmus, musia proti nemu zápasiť,“ vyzýval Berwick do boja. „Musia volať zo striech o našom odpore proti šaríji, proti islamizácii, proti násiliu, ktoré páchajú moslimovia, a proti tomu, že AIDS je vo väčšine prípadov dobrovoľne získaná choroba zvrhlíkov.“
„Európska verejnosť najoddanejšie obdivuje najväčších klamárov a najviac nenávidí tých, ktorí sa im usilujú povedať pravdu.“
Jednou z prominentných čŕt kultúrneho marxizmu je feminizmus, pokračoval. Feminizmus bol všade a všetko zatieňoval. „Vidíme ho v televízii, kde má takmer každý program ženskú ,silnú postavu‘, a dej sa zakladá na mužovej slabosti a ženinej nadradenosti. Vidíme ho v armáde, kde zvýhodňovanie vojačiek, dokonca i v bojových jednotkách, viedlo k tomu, že kedysi uznávaní ,bojovníci‘ opúšťajú armádu v húfoch. Vidíme ho v smerniciach pre zamestnávateľov, ktorí musia uprednostňovať ženy; prípadné obvinenie zo sexuálneho obťažovania už potom zaistí, aby si muži nevyskakovali. Vidíme ho v škole, kde sa uprednostňuje sebavedomie a sebadôvera na úkor akademických schopností. Bohužiaľ tiež vidíme, že viaceré európske krajiny dovoľujú a financujú voľnú distribúciu antikoncepčných tabletiek v kombinácii s liberálnym postojom k potratom.“ Pokračoval: „Od muža sa dnes očakáva, aby bol tvárny a podriadený tvor, ktorý ustúpi radikálnej feministickej agende.“
Bolo pekné sedieť a vystrihovať a kopírovať texty. Ukázalo sa, že so svojimi – zatiaľ nekonkretizovanými – myšlienkami nie je sám.
„Kto sa odváži, zvíťazí,“ napísal v úvode po anglicky. „Naše vlastné vlády nás klamú, aby sme si mysleli, že kresťanská a islamská civilizácia majú rovnakú hodnotu,“ napísal.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.