v roku 1997, keď Björk v Londýne vydala tretí album Homogenic (plný nádher ako Jóga, Hunter alebo All Is Full Of Love), vyšla v Reykjavíku platňa kapely Sigur Rós. Volala sa Von (po slovensky Nádej) a mala trochu strašidelný obal s hororovo pôsobiacou detskou tvárou. Kapela, ktorú tvorili štyria dlhovlasí umelci bez hudobného vzdelania (jediný notovo gramotný člen kapely Kjártan Sveinsson prišiel neskôr), zaujala na Islande len zopár hudbomilcov s mimoriadne vyvinutým, predsudkami nezaťaženým vkusom. (Dnes sme si na Jónsiho kontratenor a veľké, pomaly plynúce hudobné plochy zvykli, v deväťdesiatych rokoch to však znelo ako z inej, dosť exotickej planéty.)
výmenný obchod
Jedným z nich – zo zaujatých hudbomilcov – bol, našťastie, Ási Jonsson z vydavateľstva Smekkleysa. Ponúkol Sigur Rós možnosť nahrať album. Išlo tak trochu aj o výmenný obchod: chlapci s výtvarným talentom za to vymaľovali štúdio.
Album Von nebol – ani len na Islande! – monumentálnym úspechom (predalo sa len niečo vyše 300 kusov). Niet sa čomu čudovať: album otvára desaťminútová skladba Sigur Rós, pozostávajúca z kvílivých zvukov, tichých pasáží a občasných hrkálok a perkusií. V druhej skladbe (Dögun) sa už ozve Jónsiho krehký, čistý spev, ale hudba sa nijako nezrýchli, je stále pomalá, atmosférická, ambientná. V ďalších skladbách sa do zvukovej dúhy Sigur Rós pridá charakteristický gitarový „drone“ (vrčivý zvuk, ktorý si nemožno vizualizovať inak ako hlukovú stenu) a jednoduché bicie, ktoré aj pri nižšom tempe dávajú hudbe rockovú intenzitu. Vrcholným kúskom je osemnásťsekundový track s názvom 18 Sekúndur Fyrir Sólarupprás (18 sekúnd pred východom Slnka).
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.