na Pohode si hral viac než ktorýkoľvek anglický hudobník. Čo pre teba znamená tento festival?
Áno, ale Jozef Lupták tam hral viac ako stokrát, takže nerád by som sa s ním porovnával. Ale je pravda, že z tých koncertov mám veľmi pekné spomienky.
prvýkrát si tu bol s Moloko, však?
Boli sme vtedy vo výbornej forme. Kapela síce končila, ale hrali sme ako o život. Táto pre nás nová krajina nás privítala s otvorenou náručou. Najviac si spomínam na moment, keď ma na druhý deň po koncerte kapela zabudla na hoteli a vyrazila do Viedne na letisko. Manažér sa potom vyhováral, že videl moje topánky v tourbuse, tak vyrazili. Neboli to moje topánky. Nakoniec ma jeden veľmi milý človek odviezol z Trenčína priamo na letisko asi tisíckilometrovou rýchlosťou v ľavom jazdnom pruhu. Medzitým sa našim podarilo zdržať odlet lietadla. Neviem, či sa podobná vec niekedy zopakuje. Privítalo ma nahnevané lietadlo s výnimkou chalanov a dievčat z našej partie, ktorí sa veľmi tešili a strčili mi do ruky pivo.
druhýkrát?
Zero 7. Cestovali sme celú noc z Paríža. Bolo hrozne teplo, autobus sa začal rozpadať, jedna z dvojposchodových postelí sa zlomila a problémy s motorom spôsobili, že horúci vzduch začal prúdiť dovnútra. Bolo tam hrozné teplo, no našťastie fungovala chladnička.
Na Pohodu sme dorazili so štvorhodinovým meškaním, úplne vyčerpaní, rozpustení, pijúci studené pivo. Do vystúpenia zostávalo pol hodiny, ani sme sa nestihli prezliecť. V polovici koncertu vypadla elektrina a tak sme pre prvé rady zahrali malé akustické číslo.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.