pollock vraj neveril na umenie, ktoré by malo pretrvať generácie. Preto si kupoval lacné farby a maľovanie obrazov bolo preňho záležitosťou len toho okamihu, v ktorom práve tvoril. Samotný obraz – artefakt – ho už potom až tak nezaujímal. Ak zaň niekto zaplatil, bol rád, ale inak plátna preňho neboli viac než zvetraná spomienka na okamih tvorby.
Jackson Pollock bol rebelom takpovediac od narodenia a to z neho spravilo aj nepokojného hľadača niečoho, čo sám nedokázal presnejšie opísať. Preto ho – podobne ako aj iných abstraktných expresionistov – oslovila teozofia, mystika a mytológia. Kunsthistorik a maliar John Golding v knihe Cesty k abstraktnímu umění pripomína, že mladého Pollocka výrazne oslovili fresky mexického maliara Josého Clementa Orozca, najmä jeho Prometeus a potom kruhovitá nástenná maľba Muž v plameňoch. Našiel v tých obrazoch Pollock sám seba?
„Pre Pollocka neboli jeho plátna viac než zvetraná spomienka na okamih tvorby.“
Jeho vnútorný rozpor či skôr ukrutná rozorvanosť mali korene v neschopnosti prepojiť rýchlu premenlivosť vlastných dní s tisícročia nemennými archetypálnymi vzorcami, ktoré – ako veril – žijú naďalej aj v ňom samom.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.