Minirecenzie

KNIHA
Sajjid Kašua: Tančící Arabové, Pistorius & Olšanská 2016

„Vypadám víc izraelsky než průměrný Izraelec. Vždycky mě potěší, když to slyším od nějakého Žida. ,Vůbec nevypadáš na Araba,´ říkají mi. Někdo to považuje za projev rasizmu, ale já to bral vždycky jako kompliment. Jako takové malé vítězství. Vždyť tohle jsem si odjakživa přál – být jako Žid. Věnoval jsem tomu spoustu času a energie a dokázal jsem to,“ hovorí bez obalu arabský rozprávač a hlavný hrdina knihy jedného z aktuálne najvýznamnejších po hebrejsky píšucich spisovateľov. Sajjid Kašua sa opäť venuje pocitom, náladám a životným peripetiám izraelského Araba. Opisuje v nej bežné strasti najskôr chlapca a potom aj mladého muža – vyniknúť medzi rovesníkmi, nájsť si dievča, obstáť v škole a neskôr v práci, hovorí o vzťahoch so známymi, blízkymi či rodičmi, nezabúda na starosti o rodinu, ktoré sú síce rovnaké, ako všade na svete, no v tomto kúte planéty, akoby s nikdy sa nekončiacim vojnovým konfliktom, majú svoje špecifiká. Medzi ne patria napríklad bombové útoky, všadeprítomní ozbrojenci, ale aj rozdelenie krajiny a spoločnosti a pre mnohých každodenná snaha včleniť sa medzi „tých druhých“. Kašua priznáva autobiografické črty, a tak si môže dovoliť byť drsný aj vtipný, mať nadhľad, no byť aj citeľne osobný. A pre našinca aj poučný.
.mário Gešvantner