spisovateľ Stanislav Rakús napísal Mačaciu krajinu v roku 1986. V roku 2005 ju vydal Koloman Kertész Bagala v edícii literarnyklub.sk. Dnes vychádza opäť, tentoraz vo vydavateľstve Modrý Peter a s ilustráciami poľskej výtvarníčky Joanny Klimaszewskej.
Rakúsove postavy sú mačky a kocúry, no ich vlastnosti sú čisto ľudské, až príliš ľudské. Hlavnou postavou (prvej časti knihy) je malý kocúr Paniberko. Aj to je, aj to nie je hrdina jednotlivých príbehov. V prvom rade je to kocúr, ktorý sa rozhodne robiť dobré skutky, „hoci ešte vôbec nevedel, kde by mal vykonať dajakú šľachetnosť a z ktorého konca sa pustiť do dobroty“.
„Rakúsova kniha nehovorí o mačkách. Hovorí o nás a hovorí to inak než bežným jazykom. Autor o tom dobre vie.“
Lenže robiť dobré skutky nie je len tak. A Paniberko postupne zisťuje, že jeho dobré skutky privádzajú ostatné mačky nielen do rozpakov, ale im aj ubližujú a Paniberkovi prinášajú zo dňa na deň skôr smolu než dobrý pocit z toho, že niekomu pomohol.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.