v posledných sezónach sa martinskému divadlu daria najmä dramatizácie. V divadle pripravili príbehy dvoch silných žien, ktoré za komunizmu stáli proti režimu – prekladateľky Zory Jesenskej v Sedem dní do pohrebu a Žo Langerovej vo Vtedy v Bratislave. V aktuálnej sezóne nasadili adaptáciu bez klasickej dramatickej zápletky, zato však viac než dramatickú. Ide o literatúru faktu a ide v nej opäť o ženy.
Dejiny vojny sa považujú za výhradne mužskú záležitosť a aj v literatúre nežnejšie pohlavie stojí zväčša na strane mieru. Predobraz ženy – pacifistky stvorila už antická dramatika. V Aristofanovej dráme Lysistrata manželky Sparťanov a Aténčanov odopierajú mužom potešenie, kým neprestanú bojovať. Alexijevič vyvracia mýtus hneď v úvode. Zlomok príbehov z vyše milióna sovietskych vojačiek, ktoré vstúpili do svetovej vojny, zachytila ako moderný Dobšinský. Od domu k domu zbierala výpovede, aby z nich vzniklo dokumentárne oratórium.
boje s vlastnými
Dramaturgička aj režisérka Iveta Horváthová a režisér Marián Pecko sa do výpovedí nezahryzli s prehnaným rešpektom k autorke, ale s dôrazom na príbehy žien. Horváthová výpovede guľometníčok, tankistiek a medičiek preskupila. Z knihy vyberá témy, ktoré sa týkajú žien a ženstva. Hrdinky krok po kroku spoznávajú, čo to znamená, byť v boji, a prekonávajú prekážky. Viac ako s nepriateľom zápasia s predsudkami, výsmechom nadriadených, vlastnou naivitou aj so „ženskými problémami“. Pomedzi ich príbehy na hranici mrazivej absurdity sa prepletá smrť. Počas jedného z pochodov ženy dostanú svoje dni a niekoľko dní kráčajú bez toho, aby sa mohli umyť. Zbadajú rieku a v šialenej túžbe po vode skáču do chladných vĺn. Vôbec pritom nedbajú na fakt, že sú pod nepriateľskou paľbou.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.