bol som zaskočený. Lebo som človek zvyknutý na bratislavské námestia v podobe vyasfaltovaných priestranstiev lemovaných reklamnými pútačmi, parkujúcimi autami a zanedbanými stánkami či na bratislavské parky, teda fádne trávniky s bujnejúcou náletovou zeleňou ponechanou svojmu osudu.
Trinástemu mestskému obvodu Paríža kraľuje ikonická budova Francúzskej národnej knižnice. Okrem štyroch veží v tvare písmena L, ktoré predstavujú štyri roztvorené knihy, zaujme najmä obrovská podnož, ktorá vo forme majestátneho schodiska prechádza celým obvodom stavby. Tento monumentálny, ale nie samoúčelný prvok je výborným príkladom originálneho verejného priestoru. Prakticky po celý rok na týchto schodoch posedávajú skupinky Parížanov, návštevníkov knižnice, ľudí z okolitých kancelárií aj prostých okoloidúcich, ako som ja. Usadia sa v dostatočnej výške a diskutujúc pozorujú tečúcu rieku, siluety mostov a panorámu mesta pod nimi. V lete sa opaľujú na drevenej podlahe, obľúbené piknikovanie praktikujú celoročne. Skrátka, budovy nemusia byť len škatule a priestor okolo nemusí byť len parkoviskom.
Priamo pod týmto schodiskom sa nachádza cyklotrasa a na každom rohu terminál mestských bicyklov. Vďaka tomu môžeme všetci za malý poplatok cestovať zdravo, ekologicky a bezpečne. Mnoho Parížanov nemá autá, niet tu kde parkovať. Na moje prekvapenie nie sú frustrovaní, stačia im služby mestských bicyklov. Do cieľovej stanice sa dostanú často rýchlejšie ako metrom. Za krátky čas som sa naučil využívať dômyselný systém terminálov, hľadať voľné bicykle cez aplikáciu v telefóne a orientovať sa v dopravných značkách určených nám cyklistom. Napriek divokej povahe parížskych vodičov všetci cyklistov rešpektujú.
David RaŠkaMnoho Parížanov nemá autá, niet tu kde parkovať.
nielen tráva a stromy
V tieni národnej knižnice, vo dvoroch moderných, no malebných domov nájdeme mnoho malých parčíkov a záhrad. Stačí zabočiť do krátkej pasáže a ruch ulíc vystrieda romantické zátišie zelene. Nejde o napodobeninu pralesa či stepi, známu z bratislavských sídlisk, ale o ozajstný park. Kultivovaný, s jasnou koncepciou a dotykom ruky architekta- krajinára. Tak napríklad Square Georges Duhamel prestavuje malú lúku obklopenú závojom padajúcej zelene, cez ktorú prechádza dlhá obrastená pergola. Prechádzajúc kľukatými chodníčkami tohto parčíka som občas muselodvrátiť pohľad, aby som nerušil zamilované páriky v intímnom objatí. Park prosto nemusí tvoriť len tráva a niekoľko stromov.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.