názov výstavy dizajnu z obdobia socializmu je provokatívny. Čo ste chceli tou farebnou šeďou povedať?
Napriek tomu, že bola šedivá doba, robil sa aj farebný dizajn. Tento názov vyvolal vlnu emócií u mojich ľavicových kamarátov, ktorí mi povedali, že aká „šedivá“ doba? A rovnako aj u mojich pravicových kamarátov, ktorí mi povedali: aký „farebný“ dizajn? Dostal som sa do nemilosti takmer u všetkých, no napriek tomu je to geniálny názov.
prečo ste porovnávali práve dizajn v socialistickom Československu a Nemeckej demokratickej republike?
Pôvodne som chcel robiť výstavu s názvom Ostblok, kde by sme vystavovali dizajn zo všetkých socialistických krajín, ktoré susedili s Československom. Ale ukázalo sa to ako problém. Tak sme si vybrali NDR, pretože východné Nemecko malo podobnú situáciu „farebnej šedi“ a snahu o sebestačnosť výroby. Politicky to tam bolo ešte šedivšie ako u nás, ale hospodársky v niektorých veciach voľnejšie. Ľudia mohli v určitých odvetviach súkromne podnikať. Napríklad konštruktér Hans Melkus fungoval ako samostatný podnikateľ, mal svoju výrobu športových automobilov, dnes významných pre svetové dejiny dizajnu. A tretí dôvod bol, že sme často chodili do Berlína aj kvôli Bauhausu a Škole umeleckých remesiel, čo je náš primárny výskum v Múzeu dizajnu. Nemcom sme najprv nepripadali zaujímaví. Poznali od nás len nejaké sklo, keramiku, Škodu a Jawu.
my si zas NDR spájame najmä s trabantmi a dederónkami.
Áno, nám sa zdal dizajn východného Nemecka rovnako nezaujímavý. Ale oni sa ohradili, že mali aj úžasné veci a že v rámci RVHP mali najlepší dizajn. Ja som oponoval, že najlepšie v tom bolo Československo – dokázalo to napríklad na Svetovej výstave v Bruseli v roku 1958. Tak sme si povedali, že urobíme porovnávaciu výstavu ČSSR a NDR dizajnu.
vybrali ste si šesťdesiate a sedemdesiate roky. Prečo?
Aby sme mali pestrejší výber. A na prelome šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov prišli do módy hranaté veci, čo je z hľadiska formy veľmi zaujímavé.
vy tvrdíte, že aj v 60. a 70. rokoch sa v ČSSR a v NDR robil dobrý dizajn? Nejako sa nám to nechce veriť.
Áno, robil sa aj perfektný dizajn. Obe dekády boli veľmi odlišné. Bruselský štýl rezonoval ešte v šesťdesiatych rokoch a postupne sa menil v rokoch sedemdesiatych.
po vojne československý priemysel dokázal nejaký čas držať so svetom krok, čo sa ukázalo ešte na Expo v Bruseli. Potom to už išlo dolu. Prečo?
Dizajn je v niektorých odvetviach slúžkou konzumu. Je to jeho prirodzená vlastnosť. Je to zbraň pre konkurencieschopnosť a potrebuje voľný trh. Plánované, centrálne riadené hospodárstvo malo preto negatívne dopady na kvalitu dizajnu. Bolo tu aj vzájomné hospodárske embargo medzi Západom a Východom a my sme už v 70. rokoch ťahali za kratší koniec. Je však úžasné, aké veci vedeli napriek tomu navrhnúť dizajnéri a konštruktéri. So zavádzaním do výroby bol však už problém. Chýbali financie a vôľa zhora. Ale aj vtedy sa u nás ešte dali nájsť veci s unikátnym dizajnom.
no to už boli len výnimky. Alebo nerealizované modely a prototypy.
Áno, dizajn ani technológie nedokázali držať krok so Západom. Napríklad vo vývoji polovodičov sme boli svetová špička. Keď žiadali peniaze na ďalší výskum, niekto vysokopostavený vtedy povedal: „My nepotrebujeme polovodiče, my si počkáme na celovodiče.“ A nedostali nič. Ľudia v Československu po vojne s nadšením budovali krajinu, nápady, vynálezy, patenty, to všetko ešte fungovalo. No so silnejúcim ideologickým tlakom sa dizajn presunul od bežných ľudí k výkladom. Na svetovej výstave Expo Brusel v roku 1958 získalo Československo Zlatú hviezdu a ďalších 13 ocenení. Ocenili nás za najlepší pavilón a veľkú cenu získal Zemanov film Vynález skazy. Ale mnoho vecí z priemyselného dizajnu už ukazovalo skôr vízie ako realitu. Ukázal sa potenciál, ale hospodársky to už nebolo podchytené.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.