české vydavateľstvo Argo vydalo minulý rok súbor článkov, ktoré ešte stihol vybrať sám Umberto Eco a ktoré písaval pre taliansky časopis L’Espresso. Niektoré predtým vyšli v iných podobných súborných knihách, tieto sú novým výberom z článkov napísaných medzi rokmi 2000 až 2015 a ako upozorňuje Eco v úvode aj v podtitule, spája ich fenomén „tekutej spoločnosti“.
Ten si Eco, samozrejme, vypožičal od Zygmunta Baumana, ktorému je venovaný aj prvý text. Na tekutej spoločnosti, teda na takej, ktorá už nestojí na niečom pevnom, ale na fluidnom „podloží“, ktoré sa veľmi rýchlo mení a vyznačuje neistotou, stavia Eco ako kedysi staroveký Noe svoju archu textov. Možno prežijú a budú zárodkom nových a iných textov.
Kniha je vlastne Ecovou odpoveďou na otázku, ktorú kladie sám sebe: Existuje spôsob, ako prežiť tekutosť? Baumanov pojem neberie naľahko, no zdá sa mu, že politici ani intelektuáli ešte nepochopili jeho dosah a preto o Baumanovi hovorí ako o prorockom „hlase volajúceho na púšti“.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.