Hudba kostí

v polovici päťdesiatych rokov vtrhol rokenrol na scénu a zo dňa na deň zmenil populárnu hudbu. Bol to štýl, ktorý zničil všetko, čo bolo staré. Rokenrol bol rýchly, jednoduchý, priamočiary, drzý až hulvátsky. Mladí ľudia v Amerike, Británii a v západnej Európe zhadzovali zábrany, búrili sa proti svojim rodičom a premietania filmov s rokenrolovou hudbou sa končili občas aj výtržnosťami.

Ani železná opona nezabránila tomu, aby sa rokenrol dostal do strednej a východnej Európy, kde mal na mládež podobný účinok, no mládež za oponou sa od začiatku potýkala s prísnou cenzúrou. Najhoršie na tom boli tínedžeri v Sovietskom zväze. Originálne platne do hermeticky uzavretého boľševického režimu prenikali len v malých množstvách. Preto práve tam zručný sovietsky človek vynašiel spôsob, ako počúvať túto „podvratnú“ hudbu – na samizdatových vinyloch podomácky vyrobených z röntgenových snímok. Ich distribúcia bola, samozrejme, prísne zakázaná a výroba a predaj tých platní vysokými trestmi odňatia slobody. Napriek tomu boli ľudia ochotní pre zašumený kúsok hudby zo západného sveta riskovať svoje kariéry aj pobyt vo väzení.

röntgen alebo platňa?

Raritné samizdatové vinyly objavil hudobník Stephen Coates z anglickej skupiny The Real Tuesday Weld, ktorý pred niekoľkými rokmi s kapelou vystupoval v Rusku. Na trhu v Petrohrade sa mu do ruky dostal zvláštny predmet. Vyzeralo to ako röntgenová snímka a platňa zároveň. Predavač sa netváril veľmi nadšene, myslel si, že si vyberie niečo cennejšie, ale nakoniec mu ju predal. Coates bol svojím nálezom taký nadšený, že po návrate do Londýna začal pátrať po ďalších platniach tohto typu. Zistil totiž, že vďaka röntgenových vinylom sa do bývalého Sovietskeho zväzu podarilo infiltrovať západnú populárnu hudbu. O svojom pátraní neskôr napísal knihu X-Ray Audio: Strange Story of Soviet Music On Bone a minulý rok sa v Londýne konala výstava, kde verejnosti predstavil svoju zbierku.

„Na čiernom trhu sa začali šíriť podomácky vyrobené sedempalcové vinyly, na ktorých bolo vidno zlomené kosti, rebrá alebo lebky.“

Príbeh röntgenových vinylov sa začal písať krátko po vojne v Leningrade. Na jeho začiatku bol istý vojnový veterán, ktorý si z frontu doniesol netradičnú vojnovú korisť – zvláštny druh gramofónu. V skutočnosti išlo o nahrávacie zariadenie, ktoré dokázalo vyryť na plast drážky s hudbou. Jeho obchod sa vďaka tomuto vynálezu stal známym, lebo ľudia si tu mohli vyryť do plastu odkaz svojim blízkym alebo dokonca nahrať pesničku.

Ako to už v Rusku býva, ihneď sa našli vynaliezaví technici, ktorí zistili ako tento stroj funguje a začali vyrábať vlastné repliky. To sa dialo v čase, keď akákoľvek západná kultúra bola v Sovietskom zväze zakázaná. Potláčanie bolo vyostrené do takej miery, že na čiernej listine sa na istý čas ocitol aj saxofón. Ako nástroj západnej propagandy. Na prvých miestach potieraných žánrov bol, samozrejme, rokenrol, no cenzori dali na čiernu listinu dokonca tango a iné tanečné štýly, ktoré by v mládeži živili rôzne „nemravné pudy“.