najväčší súčasný izraelský spisovateľ Amos Oz napísal Judáša ešte v roku 2014, v českom preklade však vyšiel len nedávno. Základnú dejovú líniu načrtol Oz hneď prvou vetou: „Tento príbeh sa odohral na prelome rokov 1959 a 1960. Je to príbeh o omyle a túžbe, milostnom sklamaní a nezodpovedanej náboženskej otázke.“

Lenže príbehov je tu viac a všetky sú úzko previazané s mladým rojčivým študentom Šmuelom Ašom, ktorý ustrnul v slepej uličke pri písaní bakalárskej práce na tému, ako Židia v priebehu dejín vnímali postavu Ježiša Nazaretského. Šmuel sa rozhodne prerušiť štúdium a cez inzerát si nájde prácu: nesmierne tajomnú prácu. A až tu sa začnú príbehy.

„Judáš Iškariotský je v románe vykreslený ako najoddanejší Ježišov učeník a tiež ako prvý a azda aj posledný kresťan.“

Stojíme zrazu pred biblickými udalosťami, pred vzťahom Ježiša a Judáša Iškariotského – takto, ako tu, ste o ňom možno ešte nepočuli. Stojíme tiež pred príbehom starého muža Geršoma Walda, u ktorého sa Šmuel zamestná (jeho úlohou je rozprávať sa so starcom do neskorých nočných hodín). Potom je tu príbeh brutálnej smrti Waldovho syna, manžela Atalje Abravanelovej, krásnej štyridsiatničky, ktorá sa stará o svojho nevládneho svokra a Šmuela nekontrolovateľne priťahuje. No a tiež je tu príbeh jej otca Šaltiela Abravanela, ktorého izraelskí politici pred mnohými rokmi vyhlásili za zradcu, lebo dúfal v možnosť, že Židia a Arabi by mohli žiť v pokoji, keby nevznikol izraelský štát. Abravanelova viera vo vzájomné spolužitie Palestíny a Izraela je zároveň osobným presvedčením, či skôr túžbou Amosa Oza.

Všetky tieto príbehy tvoria organický celok, odkazujú jeden na druhý, dynamicky sa dopĺňajú. Nebolo by taktné povedať o nich viac a obrať tak čitateľa o pôžitok z čítania románu. Niečo však povedať možno a aj treba; niečo o spôsobe Ozovho písania.

Amos Oz provokuje. Otvára otázky, ktorými by chcel roztrhať na franforce mnohé naše zaužívané predstavy o téme zrady. Judáš Iškariotský, ktorý sa stal najmä pre európsku kultúru synonymom a symbolom zradcu, pričom európsky antisemitizmus neváhal pripísať tento prívlastok aj celému židovskému národu, je v románe vykreslený ako najoddanejší Ježišov učeník a tiež ako prvý a azda aj posledný kresťan. Oz preháňa, ale presvedčivo: je v tom aj kus histórie, no ešte viac literatúry.

Tam pri figovníku, hoci o tom ešte celkom nevedel, stratil Judáš vieru – a na ňom neskôr aj ukončil svoj život.