jeho mentor, T. G. Masaryk, dal raz Edvardovi Benešovi radu do života: „Dajte si pozor, ste priveľmi knižný, musíte sa viac stýkať priamo so životom a s ľuďmi.“ Jeho kancelár a priateľ Jaromír Smutný charakterizoval druhého československého prezidenta slovami: „Ľudia odchádzajú od neho presvedčení, ale nie získaní; uistení, ale nie zamilovaní. (...) Je to mašina na myslenie a na prácu bez ľudského citu, ale s ľudskými slabosťami.“
obchodný cestujúci
Od vzniku ČSR až do svojho zvolenia za prezidenta v roku 1935 (rozhodujúce hlasy dodala HSĽS) vykonával Beneš funkciu ministra zahraničia. Ako šéf prvorepublikovej diplomacie absolvoval asi stovku zahraničných ciest, v dôsledku čoho ho karikaturisti často zobrazovali ako obchodného cestujúceho. No skutočné skúšky prišli, až keď sa stal hlavou štátu.
Edvard Beneš počas viac než tridsiatich rokov vo vrcholovej politike zažil dve veľké víťazstvá a dve prehry, ktoré rozhodujúcim spôsobom ovplyvnili osudy Čechov a Slovákov v 20. storočí. Cez prvú svetovú vojnu pomohol Masarykovi a Štefánikovi vytvoriť v exile Československo, pre ktoré navyše na mierovej konferencii vybojoval veľmi veľkorysé hranice. Po druhej svetovej vojne sa vrátil z druhého exilu do vlasti a ľuďom priniesol obnovenú republiku v takmer predmníchovskej podobe (až na Podkarpatskú Rus, ktorú si odhryzol pre seba Sovietsky zväz).
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.