DIVADLO
Timrava: Ťapákovci, DJP Trnava
Odkladajú prácu naneurčito, nevedia sa pohnúť z miesta, o tom, ako chcú žiť, iba donekonečna rozprávajú. Na jednej strane nedvižnosť – dnes by sme povedali prokrastinácia – apatia a zadubenosť, ale aj spoločenská konvencia, to je to, čo Ťapákovcom bráni vidieť za mantinely ich sveta. Hoci režisér Matúš Bachynec, ktorý v Divadle Jána Palárika v Trnave režíroval novelu Ťapákovci zdramatizovanú Ondrejom Šulajom, v inscenácii ponechal starosvetský obraz dediny z minulosti, predsa na nás Timrava dýchne viac než živo. Tesná chalupa tu nie je iba fyzicky dusivým nezdravým miestom, ale aj metaforou vnútornej, mentálnej obmedzenosti. Neustále sa zmenšujúca, vizuálne pôsobivá scéna Jána Husára tento dojem ešte umocňuje. Timravinu sociálnu drobnokresbu sa podarilo úspešne vniesť na javisko aj vďaka hercom. Stabilnú časť trnavského ansámbla dopĺňajú traja nováčikovia – najmä Ingride Baginovej ako Zuze sa podarilo vystihnúť ťapákovský typ, ale aj ostatné výkony sú hodné pozornosti. Celkovo ide o herecky obzvlášť vyváženú inscenáciu, čo v DJP nie je vždy samozrejmosťou.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.