Moonlight (USA, 2106)
Chirone je mladý Afroameričan žijúci na pokraji sociálneho vylúčenia s matkou narkomankou. Kamaráti sa s veľkým maskulínnym Juanom, empatickým dobrákom, čo žije v peknom dome v monogamnom zväzku, až taká stredná trieda, žiadne sociálne vylúčenie, a živí sa poctivým predávaním drog. Chirone si myslí, že je homosexuál, ale asi ani nie je, len je introvert.
„Väčší umelecký gýč sme tu dávno nemali. Mimoriadne nepodarený, až v remeselnom slova zmysle zlý umelecký film.“
Celé to vyzerá, ako keby Spike Lee bral režisérske kurzy u Kena Loacha. Z filmu trčia ambície všetkými smermi až tak veľmi, že nič iné okrem ambícií už v ňom nezostalo. Jeho režisér a scenárista Barry Jenkins bodoval u kritikov už svojím prvým filmom Liek na melanchóliu, a teraz v druhom filme zo všetkého najviac ukazuje, že žiadny liek na melanchóliu nenašiel, naopak, je tu recidíva, melanchólia ako noha, afroamerický introvertný homosexuál ani nemôže nebyť melancholik a tento Jenkins za to dostal po Zlatom glóbuse aj Oscara.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.