Moonlight (USA, 2106)
Chirone je mladý Afroameričan žijúci na pokraji sociálneho vylúčenia s matkou narkomankou. Kamaráti sa s veľkým maskulínnym Juanom, empatickým dobrákom, čo žije v peknom dome v monogamnom zväzku, až taká stredná trieda, žiadne sociálne vylúčenie, a živí sa poctivým predávaním drog. Chirone si myslí, že je homosexuál, ale asi ani nie je, len je introvert.
„Väčší umelecký gýč sme tu dávno nemali. Mimoriadne nepodarený, až v remeselnom slova zmysle zlý umelecký film.“
Celé to vyzerá, ako keby Spike Lee bral režisérske kurzy u Kena Loacha. Z filmu trčia ambície všetkými smermi až tak veľmi, že nič iné okrem ambícií už v ňom nezostalo. Jeho režisér a scenárista Barry Jenkins bodoval u kritikov už svojím prvým filmom Liek na melanchóliu, a teraz v druhom filme zo všetkého najviac ukazuje, že žiadny liek na melanchóliu nenašiel, naopak, je tu recidíva, melanchólia ako noha, afroamerický introvertný homosexuál ani nemôže nebyť melancholik a tento Jenkins za to dostal po Zlatom glóbuse aj Oscara.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.