poľský novinár a reportér Witold Szabłowski je už autorom niekoľkých kníh, no Vrah z mesta marhúľ je jeho najprekladanejším titulom. Ak sa chcete dozvedieť viac o tom, čím žije dnešné Turecko, tak tu nájdete všetko zachytené priamo z dejiska. A nepôjde len o politiku, náboženstvo, vraždy zo cti, ale aj o chúlostivé záležitosti, spojené s osobným a partnerským životom dnešných Turkov.
Szabłowského reportáže z Turecka sú pokusom, ako „preložiť“ skúsenosti Turkov európskemu publiku. To sa nie vždy dá, keďže aj jeho respondenti mu neraz odvrknú: „To nepochopíš, nie si Turek.“ No a presne na to som sa ho opýtal: Ako sa dá preniesť do nášho jazyka to, čo ani on sám nemôže pochopiť? Witoldovu odpoveď si tu dovolím pre jej zaujímavosť odcitovať celú:
„Slávny poľský historik a disident Bronisłav Geremek raz povedal, že to, čo nazývame európskou identitou, sa zrodilo v konfrontácii s Osmanskou ríšou v 17. storočí. Takže to, čo bolo pre Európu veľkým víťazstvom, totiž bitka pri Viedni v roku 1683, bolo pre nich začiatkom konca. Boli to totálne odlišné perspektívy, úplne iná skúsenosť. Čímsi celkom novým bol pre tureckú spoločnosť atatürkizmus (ak to tak nazveme). Je zaujímavé, ako hlboko sa vpísal do ich DNA – a to je tá základná otázka práve dnes, v čase, keď sa prezident Erdoğan usiluje spochybniť každú dogmu Atatürka a jeho republiky, a to nielen demokraciu, ale aj všetky druhy slobôd. Dokážeme rozumieť Turkom? Áno, ale len na určitej úrovni. No môžu Poliaci plne pochopiť Nemcov? A vedia Nemci plne chápať Fínov a Fíni zasa Slovákov? Nemyslím si to. V Turecku som strávil viac než dva roky a moja úroveň pochopenia ich života je asi taká, ako keď slintáš po trdelníku iba cez výklad cukrárne. Si už takmer tam, no to, čo v tej chvíli priam cítiš na jazyku, je celkom iné než to, ako to reálne chutí. A som presvedčený, že presne tak to funguje aj z opačnej strany.“
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.