jozef Karika je to, čomu sa u nás trochu zvláštne a neveľmi presne hovorí „žánrový autor“. Možno by viac sedel výraz „subžánrový“, ale ani to nie je podstatné. Podstatné je, že Karika píše (najmä) trilery a horory. A hoci mnohé z nich majú spoločenskokritický presah (príkladom môže byť mrazivá poviedka Dedičstvo zeme, dostupná na Karikovej webstránke), pre tých, ktorí si literatúru delia na poschodia – a horory umiestňujú blízko suterénu –, môže byť už námet Trhliny signálom, že takéto dielo do finále Anasoft litera nepatrí. Príbeh o miestach, kde miznú ľudia, a tí, ktorí nezmiznú, sa neraz vrátia s príšernými zážitkami, podľa niekoho skrátka nemôže byť „vysoká literatúra“.
Je to zvláštne, pretože hororová tvorba do kánonu uznávaných autorov nespochybniteľne patrí. Kde by bola svetová literatúra bez odkazu Edgara Allana Poea? Bez Ambrosa Biercea? Obaja americkí poviedkari pritom cielene a s chuťou vyvolávali u svojich čitateľov zimomriavky – a zanechali nesmrteľné diela. Alebo ako by bez inšpirácie hororovým (sub)žánrom vyzeralo dielo geniálneho Jorge Luisa Borgesa? Radšej ani nedomyslieť. Len mimochodom, Borges jednu svoju poviedku, nazvanú hamletovsky There Are More Things venoval nie Shakespearovi, ale, div sa svete, pre literárnych vedcov obskúrnemu H. P. Lovecraftovi – praotcovi literárneho fenoménu, ktorý sa nazýva „kozmická hrôza“. A nespomínam to tu náhodou. K Lovecraftovi sa ešte dostaneme.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.