mala som šestnásť a šťastie na kamarátov, s ktorými sme sa nadšene bavili o svete. Partizánsky sme nadávali na Fica, dokonca sme sa už vtedy smiali z konšpiračných teórií. Raz za týždeň som si preto musela vždy pozrieť Sedem s.r.o., aby som načerpala tie najnovšie spoločenské vtipy a vedela machrovať. Bavilo ma, že sa v telke niekto baví na tom, čo sa práve deje.
To, že „sedmička“ skončila, bol posledný klinec do rakvy televízie, ktorý som zabila po odchode na internát. Láskavosť spomienkového optimizmu ma však obliala, keď som pred pár týždňami znova videla Eňu Vacvalovú v novej verzii Sedem.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.