spievajúci dom, ako znela prezývka trochu megalomanského obydlia, lákal turistov, suploval chýbajúce historické pamiatky ako egyptské pyramídy či Eiffelovu vežu. Ale tu sa zábava končí. Eva N. spravila susedom zo života opernú tragédiu a oni ju ohovárali, označovali za bláznivú, rozširovali o nej nepravdivé báchorky. Neskôr prišlo aj na vyhrážky spoza plota, rozbité okná či výkaly na kľučke. Ťažko určiť, kto bol obeťou a kto vinníkom. Začala sa hybridná vojna medzi susedmi, ktorá využívala netradičné taktiky boja.
Sláva Daubnerová vycítila že táto téma je ideálnym materiálom pre divadlo. Pôvodný dokumentárny materiál – výpovede ľudí, blogy, novinové i televízne vyjadrenia a mnohé ďalšie, obohatila o vlastnú fantáziu. Do Činohry SND tak vniesla zvláštnu „všehochuť“. Spievajúci dom je trochu absurdná komédia o bizarnom konflikte, trochu svedectvo o kríze vzťahov a zlyhávajúcej komunikácií a trochu štúdia psychózy hlavnej antihrdinky. Toto je zrejme najväčšou slabinou inscenácie. Tvorkyňa, ktorá sa už s osudom Evy N. úspešne vyrovnala v úspešnej sólovej performancii Solo Lamentoso, tentoraz nazbieranému materiálu prepadla. Akoby chcela vyriešiť všetko, čo jej v súvislosti so situáciou, ktorá pripomína poviedku z Charmsovej knihy, bežalo hlavou. Spievajúci dom je napriek tomu dobrá inscenácia.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.