stačí, aby niekto zabŕdol do hollywoodskych filmov, že sú hlúpe, povrchné, banálne, prvoplánové, a ja ho vyslovene zmetiem argumentačnou riavou. A potom len tak zájdem na Wonder Woman a videné ma napriek nízkym očakávaniam prefacká takým spôsobom, že celkom vážne zvažujem prehodnotenie svojej jedinej kinematografickej maximy.
Tá znie: Z kina sa neodchádza. Teda z kina hej, keď je koniec, z filmu sa neodchádza. Nikdy, za žiadnych okolností. Sedím, dopozerám, pokiaľ nie je zvonku nariadená evakuácia, akože niekto volal, že videl na WC podozrivú tikajúcu tašku. Ale aj to by som mal problém odísť.
Pri Wonder Woman som chvíľu zvažoval, že zavolám sám. Ešte nikdy mi záverečné titulky neurobili takú radosť. Lebo Wonder Woman je tak mimoriadne hlúpy film, že by sa žiadalo vypracovať nové kritériá hlúposti.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.