areál univerzity v anglickom Leedsi patrí k najkrajším v celej Británii. Kombinácia viktoriánskej gotiky s ukážkovým brutalizmom robí zo školského areálu jednu z hlavných turistických atrakcií mesta. Aj preto na dvore medzi budovami školy takmer nikdy nie je úplné ticho a pomedzi študentov sa tu prechádzajú rôzni návštevníci či turisti. Kto sa chce v pokoji učiť, musí sa premiestniť na internát. Tam platia oveľa prísnejšie pravidlá. Svoje o tom vedia rozprávať aj členovia alt-J, ktorí sa pred desiatimi rokmi spoznali práve na univerzite v Leedsi. Možno by dnes hrali úplne inú hudbu, nebyť prísnych pravidiel, ktoré na miestnom internáte zakazovali akékoľvek hlučné hudobné nástroje. Štvorica priateľov Joe Newman, Gus Unger-Hamilton, Gwil Sainsbury a Thom Green tak bola nútená improvizovať a vytvoriť si vlastný tlmený zvuk. Ten zvuk sa už o niekoľko rokov neskôr stal poznávacím znakom kapely, ktorá znela (a dodnes znie) ako žiadna iná. Tá štvorica si hovorila alt-J, podľa klávesovej skratky, ktorou vzniká trojuholník.
Prvý album vydali alt-J po piatich rokoch od svojho prvého stretnutia. Z An Awesome Wave bola okamžite hudobná senzácia, ktorú chválili kritici i hudobní fanúšikovia. Alt-J vo svojej tvorbe spájali údernosť minimalistickej elektronickej scény predošlých rokov (The Xx, James Blake) s vokálom a bicími, akým sa v hudobnom svete len ťažko hľadá priliehavý pár. Boli neskutočne originálni, no pritom stále stráviteľní pre širšie publikum. Dokázali zároveň hypnotizovať sústredených fajnšmekrov, ktorí v nich videli nových Radiohead, i davy tínedžerov pod pódiom, ktorí smerom k nim vytŕčali prsty uložené do tvaru trojuholníka. Rok 2012 patril iba im, zahrali si na viacerých veľkých festivaloch a za debutový album získali prestížnu Mercury Award. Mali pred sebou tú najsvetlejšiu budúcnosť, ktorú si mohli pokaziť len oni sami.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.