asi je jednoduchšie sa presadiť, keď hráte na neobvyklom nástroji. Nemáte takú konkurenciu ako gitaristi, klaviristi či bubeníci. Zároveň je omnoho ťažšie zvládnuť, spoznať a splynúť s inštrumentom, na ktorý sa už pozabudlo, nachádzať preň kvalitnú hudobnú literatúru a osloviť ním väčšinové publikum nezaťažené na niečo, čo je pre nich už cudzie. Mandolína sa objavuje v Európe už od šestnásteho storočia, na starom kontinente ju rozšírili hlavne Taliani či Francúzi, ktorí ju sem priniesli z arabských krajín. Neskôr sa dostáva aj na ďalšie kontinenty a uplatňuje sa hlavne v žánroch klezmer a bluegrass.
mandolína v kraji huslistov
Ako prvý hráč na mandolíne získal nomináciu na Grammy. Nástroj vytiahol z okrajových žánrov a znovu mu navrátil reputáciu sólového inštrumentu schopného hrať veľké orchestrálne skladby. Avi Avital sa narodil v mestečku Be’er Sheva, ktoré sa nachádza na juhu Izraela. V tomto zvláštnom kúte zeme bola vybudovaná moderná infraštruktúra končiaca sa v záhyboch takmer nekonečnej púšte Negev. Vytvára elektrizujúcu atmosféru starého a nového sveta a dotyk kultúr – arabskej a židovskej.
Písal sa rok 1986 a osemročný Avi započul zo susedného domu clivú melódiu hranú na mandolíne. Keď sa ho neskôr mama spýtala, na ktorom nástroji by sa chcel naučiť hrať, v odpovedi nezaváhal: „Na mandolíne, ako môj sused.“ Prihlásil sa do miestneho súboru, ktorý viedol ruský imigrant Simcha Nathanson, pôvodne vyškolený huslista, pre ktorého nemali prácu v jeho odbore, tak mu dali možnosť založiť na škole mandolínový ansámbel. Ďalšie vzdelanie si Avi Avital rozšíril na konzervatóriu v Jeruzaleme u Mottiho Schmidta, ktorý bol pôvodne tiež huslista. „Uvedomil som si, aké šťastie som mal, že som sa nikdy nepozeral na mandolínu ako na nástroj s obmedzenými možnosťami. Neexistovali žiadne obmedzenia, pretože moji učitelia jednoducho nevedeli, že tam sú,“ priznáva hviezdny mandolinista. Vedel, že ak chce skutočne spoznať históriu tohto inštrumentu, musí z Izraela vycestovať.
„Písal sa rok 1986 a osemročný Avi započul zo susedného domu clivú melódiu hranú na mandolíne.“
V talianskej Padove študoval, prehlboval poznanie, nachádzal historické limity a na vlastné oči sa presvedčil, že mandolíne sa nedostávalo v hudobných dejinách európskej kultúry takej pozornosti skladateľov ako ostatným nástrojom.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.