keď chcel Edgar Allan Poe v básni Havran zobraziť úzkosť a temnotu, docielil to citovo zafarbenými slovami, ktoré ponurú atmosféru vyvolali podvedome. Keď chcel o vyše 170 rokov neskôr britský komik Ricky Gervais pre zmenu čo najpresnejšie poukázať na povrchnosť hudobného priemyslu, zvolil si podobný postup. Na albume svojho alter ega Davida Brenta (ktorý vychádza v spojitosti s filmom o Brentovi) si cielene vybral najpatetickejšie afekty hudobného sveta, aby ich rozvinul do dvadsaťpiesňového (!
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.