príbeh Anny Shirleyovej sa začína na vlakovej stanici. Kdesi na Ostrove princa Eduarda, teda v malej kanadskej provincii. Asi jedenásťročné dievča, sirota, s napätím čaká, kým si ju k vlaku nepríde vyzdvihnúť nová pestúnska rodina. Zapáči sa im? Ako dlho si ju nechajú? Budú to dobrí ľudia? No vtom Anna uvidí čerešňový strom. Oči sa jej rozžiaria, srdce rozbúcha a fantázia už dokončí svoje. „Keby ste dnes do večera neprišli, zašla by som po trati tamto k tej veľkej divej čerešni na zákrute, vyšplhala by som sa na ňu a ostala tam cez noc. Nádherne by sa mi spalo pri mesačnom svite na divej, bielo rozkvitnutej čerešni, čo myslíte? Mohla by som si namýšľať, že bývam v mramorovom paláci, však?” hrkúta Anna, keď si po ňu príde Matej Cuthbert. Ten sa spolu so svojou sestrou Marillou stará o usadlosť v dedine Avonlea. Obaja sú už starší, nenašli si partnerov a teraz potrebujú na farme pomoc. Preto požiadali sirotinec o nejakého pracovitého chlapca. Potrebujú ho na manuálnu prácu, načo by im bolo roztopašné a rojčivé dievča? Anna s trpkosťou zisťuje, že ju vo vysnívanom domove nechcú, a zápletka je na svete. Milióny čitateľov pri nej vyronilo slzu.
Anna dokáže všetkých očariť, aj keď sa na prvý pohľad každý jej krok zdá roztržitý a pochabý. Dokáže si získať pragmatickú Marillu aj tichého dobráka Mateja, pričom v nich prebudí čosi, čo už dávno spalo. Starý mládenec a stará dievka sa stávajú matkou a otcom a presadzujú svoje princípy zdravej a charakternej výchovy. Nie vždy u Anny uspejú, no aj tak z nej vyrastie pozoruhodná mladá žena.
romantická Anna
Prvú časť príbehov o Anne napísala v roku 1905 spisovateľka Lucy Maud Montgomeryová. Po okamžitom úspechu vydala ďalších osem pokračovaní, ktoré sprevádzajú celý život Anny a jej rodiny. Montgomeryová napísala aj ďalšie, menej známe dievčenské príbehy ako Emily z Nového mesiaca či výbornú sériu Rozprávkarka – o dievčati, ktoré bolo síce výzorom všedné, no dokázalo uhrančivo rozprávať príbehy.
Prečo mala spisovateľka vášeň pre zdanlivo banálne dievčenské príbehy, to môže napovedať jej samotný životopis. Po smrti jej matky ju otec v útlom veku poslal do chladnej výchovy starých rodičov. Spisovateľka sa utiekala do sveta fantázie, k zápiskom v denníku a k nekonečnému vymýšľaniu príbehov. Do dievčenského sveta sa potom neustále vracala ako dospelá žena, keď uviazla v nie práve šťastnom manželstve s presbyteriánskym kazateľom. „Nechcela by som ho za milenca, ale sprvu som dúfala, že v ňom nájdem aspoň priateľa,” napísala do svojho denníka. Nestalo sa tak. Spisovateľka prežila život v depresiách a neskôr aj v starostlivosti o mentálne chorého manžela. Špekuluje sa, že ju nezabil infarkt, ale vzala si život predávkovaním sa liekmi.
„Kto čakal v novom seriáli len HD verziu seriálu predošlého, bude prevracať očami nad dramatickými scénami, ktoré spisovateľka v knihe vybavila nadneseným a láskavým humorom.“
Na prelome 19. a 20. storočia sa lámala aj literatúra medzi romantizujúcimi a realistickými prúdmi. Anna zo Zeleného domu, ako aj ďalšie dievčenské príbehy Lucy Maud Montgomeryovej sú akoby romantické príbehy, lebo spisovateľka sa v nich potrebovala ukryť pred realitou. V sérii príbehov Emily z Nového mesiaca dáva učiteľka žiakom radu, ktorou sa zrejme riadila aj samotná autorka: „Nenechajte sa uniesť tými, ktorí vychvaľujú realizmus. Pamätajte – borovicové lesy sú rovnako reálne ako chlievy a je v nich sakramentsky príjemnejšie.”
Metaforicky povedané, Montgomery sa na Annu nepozerala z pohľadu chlieva, teda ako na sirotu, ktorá v ranom detstve nezažila veľa lásky. Montgomery túto realitu vytiahla do borovicových lesov, neurobila z príbehu sociálnu drámu, ale vykreslila Annu ako fascinujúce dievča, ktoré je pre svoje okolie inšpirujúce. Lebo jej ohromná fantázia dokázala aj v nehostinnom prostredí vypestovať intelektuálnu bystrosť, vďaka ktorej sa vie Anna rýchlo uchytiť a presadiť v novej rodine i komunite.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.