Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Antická dráma z novinového titulku

.martin Ciel .kultúra .film

„A vôbec, ako oddeliť realitu od toho, čo nám ukazuje kniha, divadlo či film?“ pýta sa ruský básnik a prozaik I. A. Bunin. Aj filmoví teoretici často rieša vzťah reality a filmového realizmu. Bulharský film Sláva ukazuje jednu z ciest bez kompromisov a výborne.

Antická dráma z novinového titulku PRESSFOTO FILM EUROPE Stefan Denolyubov, v strede, hrá vo filme Sláva železničného robotníka, miniatúrneho jednotlivca, ktorý bojuje s obrovským systémom.

filmárska dvojica Kristina Grozevová a Petar Valčanov nakrútila svoj tretí hraný film Sláva s medzinárodným distribučným názvom Glory minulý rok. Tento pár rozhodne nie je neznámy, spolupracuje už od roku 2009 a postupne sa prepracovali svojimi autorskými dielami na špičku súčasnej kinematografie. A to myslím s plnou vážnosťou, nielen východoeurópskej či európskej, ale naozaj svetovej. So svojím zatiaľ predposledným filmom Lekcia (Urok, 2014) získali okolo dvadsať cien na rôznych medzinárodných filmových festivaloch. A nech si už o medzinárodných filmových festivaloch a ich cenovej politike myslíme čokoľvek, toto je vážna a nezanedbateľná vec. Prečo? Lebo dve tri poroty môžete nejako ovplyvniť či ohúriť, ale dvadsať určite nie, verte mi. 

Tak sa stalo, že dvaja bulharskí autori sú dnes často citovanými miláčikmi zdrvujúcej väčšiny filmovej kritiky. Dôvod je pomerne prostý. Robia v podstate veľmi jednoduché filmy. Ani v prípade Slávy rozhodne nejde o nejaký experiment či formálnu hru s inováciami. Nie je kontroverzný, nerozdeľuje kritikov do viacerých protistojacich táborov ako filmy Lava Diaza, Bélu Tarra, Sergeja Loznicu či Apichatponga Weerasethakula alebo, povedzme, Ming-liang Tsaia. Je to film, ktorý je okamžite zrozumiteľný. To by však, samozrejme, nestačilo. 

čo je realita a čo sa v nej deje

Grozevová s Valčanovom vždy prinášajú niečo navyše. Niečo fascinujúce, čo priemernej kinematografii chýba. Vedia pracovať s realitou ako málokto, vedia ukázať, čo realita je a čo sa v nej deje. Ich analýza sveta je brilantná a realistická, dokazujú to aj ich predchádzajúce filmy. Práve preto, že ich filmové obrazy nereferujú len priamo o skutočnosti, nie sú len jej realistickým záznamom. Oni referujú o nás, o divákoch a o čase svojho vzniku. Sú pamäťou všetkého toho, čo ich vytvorilo, sú pamäťou reality, v ktorej vznikli. Aj pamäťou predstáv o realite. 

„Všetci sú rozdielni, rukopis a štýl má v podstate každý z nich iný, ale stále sú si niečím podobní.“

Realizmus sa v ich dielach prejavuje ako účinný nástroj, ktorý reštrukturuje a transformuje prvky reálneho sveta predkamerovej reality a prevádza ich na prvky sveta filmu.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite