Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Ktorý film vás najviac rozplakal?

.elena Akácsová .kultúra .film

Sú filmy, ktoré nás hlboko zasiahnu, niektoré rozplačú, iné rozosmejú, možno aj úplne zmenia život. A presne na také sa budeme na tomto mieste pýtať zaujímavých ľudí. Začíname filmami, ktoré nás v živote najviac rozplakali.

Ktorý film vás najviac rozplakal? KOSKAS/AFP/PROFIMEDIA Björk v srdcervúcom filme Tanečnica v tme (2000) režiséra Larsa von Triera. Björk vraj ušla z pľacu počas natáčania, trhajúc zo seba kostým.

Michal Patarák, psychiater

Ako každý film, aj Biutiful ma oslovil pre nejaké slabé miesto vo mne, locus minoris resistentiae. Odkedy mám deti, z času na čas sa do mňa votrie obava, čo by s nimi bolo, keby nebolo mňa. Biutiful (2010, r. A. G. Iñárritu) je príbehom otca, ktorý opúšťa dve svoje nezaopatrené deti. Odchádza od nich, pretože umiera. O svojej rakovine sa dozvedá uprostred plameňov úzkostí a šialene vratkého behu nespravodlivého sveta, v ktorom sa snaží pokútne získať peniaze. Exmanželka je veľmi nespoľahlivá, trpí bipolárnou poruchou. Muž by možno aj chcel dať veci do poriadku, ale v rukách a vo svojom srdci chvejúcom sa pred smrťou má toho príliš veľa. Ako zaopatriť deti, s ktorými sa pretĺka sám? Aký amulet im dať, aby ich sprevádzal? Ako odísť s vierou v to, že si jeho deti poradia a svoj život zvládnu možno lepšie ako on alebo jeho žena? 

Eva Borušovičová, režisérka 

Neviem, či ma E.T. – Mimozemšťan (1982, S. Spielberg) rozplakal najviac, množstvo sĺz a dojatia nemám zmerané, bol to však prvý film, ktorý ma rozplakal nahlas. Bola som ešte dieťa a hlboko som porozumela, o čom príbeh Eliota a E.T. Mimozemšťana je. O pocite vydedenosti, o túžbe po prítomnosti otca, o hľadaní skutočného priateľa. Aj zdanlivo šťastné deti môžu cítiť smútok a osamelosť.

„Muž by možno aj chcel dať veci do poriadku, ale v rukách a vo svojom srdci chvejúcom sa pred smrťou má toho príliš veľa.“

Tomáš Čejka, zoológ

Napadá mi viac filmov, napr. 21 gramov (2003, r. A. G. Iñárritu), ktorý som preplakal skoro celý, najmä preto, lebo tam umieral môj milovaný Sean Penn, ale vlastne celý film je depresívny a smutný. City som nezvládol najmä pri Kurosawovom filme Dersu Uzala (1975), keď musel nejaký čas chudák žiť v meste (tuším to bol Chabrovsk) a nevedel si zvyknúť na život v byte, v parku nemohol vytínať stromy ani si postaviť chatrč a spraviť oheň. Keď odchádzal späť do tajgy, to už slzy pretekali cez parkety až do pivnice.

Daniel Baláž, hudobný redaktor 

Kramerová vs. Kramer (1979, R. Benton). Asi 50 percent ľudí niečo podobné minimálne raz za život zažije, a aj tak človeka baví na to sa pozerať. Prečo? Lebo šikovní tvorcovia. Meryl Streep síce podľa mňa trošku zbytočne prehráva, ale Dustin Hoffman a Justin Henry v úlohe malého Billyho, ktorému Oscara za najlepšieho herca vo vedľajšej úlohe vyfúkol Christopher Walken v Deer Hunterovi, sú geniálni.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite