Daniel Baláž, hudobný redaktor
Rád si opakujem katarzné filmy. Napr. pri Horiacom Mississippi (A. Parker, 1988) sa neviem nabažiť scény s Genom Hackmanom držiacim za gule veľkého vidláckeho nácka.
Michal Patarák, psychiater
Trilógiu Návrat do budúcnosti (1985, 1989, 1990, r: Robert Zemeckis) si často púšťam v nočných službách. Ako hovoríme my lekári – čakám na prácu. Prvýkrát som to sledoval ešte na nemeckom televíznom kanáli, teraz si ho púšťam na počítači. Možno je to samotným charakterom trilógie, ktorý akoby vytváral časovú slučku, čím generuje chuť vidieť to všetko zas a znova. Film, vďaka ktorému som ako mladý zaspával s hlavou ponorenou do problémov časových priamok a paralelných svetov, naznačuje aj familiárne transgeneračné premiestňovanie nerestí a cností a pritom vedie k otázke, čo kritické by bolo treba urobiť, aby mohlo dôjsť k zmene našich rodinných samsár.
Marína Gálisová, redaktorka .týžden
Big Lebowski (Coenovci, 1998) a Top Gun (T. Scott, 1986). Mám eklektický vkus.
„Láska a priateľstvo sú dôležité, zlo nezvíťazí. Chcieť viac sa nedá.“
Peter Zajac, literárny vedec
Sedem statočných (J. Sturges, 1960) som videl veľakrát. Je semioticky absolútne presný, ako ich vzor Sedem samurajov (A. Kurosawa, 1954). Vždy ma bavilo čakať na scény, keď čas zastal v jednom okamihu, ktorému sa vo filme hovorí mŕtvolka. Obnažovali sa v ňom typické ľudské charaktery v typických znakových situáciách. Za istú formu návratu toho istého pokladám bondovky s agentom 007 Jamesom Bondom s licenciou na usmrcovanie, ktorý sa už prevtelil do Seana Conneryho, Georgea Lazenbyho, Rogera Moora, Timothyho Daltona, Piercea Brosnana a Davida Craiga. Nám, v ktorých ostal v dospelom veku podnes kus dieťaťa, to nevadí, vieme žiť so všetkými, aj keď ja som človekom Seana Conneryho, Piercea Bosnana a Davida Craiga. Ale keď nedávno zomrel Roger Moore, čo je u Jamesa Bonda neodpustiteľné, vzdal som v tej chvíli hold jemu.
Mila Haugová, poetka
Nepozerám filmy stále dokola, iba ak tie, ktoré mám v hlave (ktoré som si nakrútila sama a občas si ich „vyvolám").
Eva Čobejová, redaktorka .týždňa
Ako veľký milovník románov Jane Austenovej dokážem dokola pozerať filmy, ktoré vznikli na základe jej románov. V prvom rade Pýcha a predsudok (J. Wright, 2005), potom Emma (D. McGrath, 1996), a televízny film Láska Anny Elliotovej z roku 2007. Občas presne toto my ženy potrebujeme vidieť a počuť: život je komplikovaný, spletitý aj ťažký, no na záver príde happy end. Lacné? Nie, v prípade značky Jane Austenovej nejde o gýč. Hoci znalci vedia, že práve v jej prípade nezneli na konci svadobné zvony.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.