Minirecenzie

KNIHA Aron J. Gurevič: Jedinec a společnost ve středověku (Argo 2016)

O stredoveku sa neraz hovorí, že je od súčasnosti priveľmi vzdialený. Čoraz viac sa však objavujú knihy o tom, že sa od našej prítomnosti až tak neodlišuje. Tak je to aj s ľudskou individualitou. V historiografii sa dlho tvrdilo, že individualita prišla až s renesanciou či novovekom. Dovtedy sa o človeku uvažovalo len ako rodovej, skupinovej bytosti. Dlhoročný výskum presvedčil A. J. Gureviča, že ľudskej osobnosti treba venovať pozornosť už v stredoveku. Osobnosť uňho znamená ohnisko, okolo ktorého sa koncentrujú čas, práca, vlastníctvo, právo či obraz onoho sveta. Fascinácia jedincom vyplýva aj z osobnej skúsenosti autora. Svoj život strávil v totalitnom zriadení, ktorý individualitu potláčal. Gurevič mohol sledovať, ako vzťah jedinca a skupiny vytvára vnútornú dynamiku aj v totalitnom systéme. Hľadal teda, ako sa jedinci v stredoveku vnímali a aké mali vedomie o svojej individualite. Tieto osobnosti začal skúmať v islandských eposoch a germánskych a škandinávskych ságach. Neskôr potrebu jednotlivca odlišovať sa od iných dokumentoval v stavovských a profesionálnych skupinách.