ešte tri roky dozadu to bolo stále hlavne o irónii. Saténové ruky, štvorica štyridsiatnikov, si založila kapelu s vtipným názvom, aby mohla hrať vtipné pesničky. Najprv pre okruh známych, potom po menších kluboch, stredných festivaloch, až po prvý veľký štúdiový album, ktorý kolega Juraj Kušnierik nazval generačným a ani pri tom príliš nepreháňal.
„Zatiaľ čo na debute ste sa po každej skončenej piesni tešili na novú slovnú hračku v tej nasledujúcej, Tretí album prináša skôr tŕpnutie z toho, čo bude nasledovať.“
Saténové ruky absolvovali celý proces od prvých experimentov kdesi na silvestrovskej chate v Hodruši-Hámroch (2010/2011) až po skvelý debutový album Bozkávam (máj 2015) s ľahkosťou a hlavne s dokonale vybalansovaným pomerom pankáčského prístupu a poslucháčskej prístupnosti. Zostali rovnako trefní a ironickí ako na začiatku, no zároveň si dokázali nájsť miesto aj na miestnej scéne.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.