Terminátor je späť!

juraj Malíček: hviezda našich čias

Arnold Schwarzenegger, od tridsiateho júla tohto roka sedemdesiatnik, je najväčšou filmovou hviezdou všetkých čias. Či je na Schwarzeneggera ešte vôbec niekto zvedavý, uvidíme už posledný augustový štvrtok, keď sa do kín v obnovenej premiére vráti Terminátor 2: Deň zúčtovania, respektíve jeho vynovená 3D verzia. Obnovená premiéra tohto filmu má v domácom kontexte vskutku zvláštnu nostalgickú príchuť. Terminátor 2: Deň zúčtovania bol totiž jedným z prvých filmov Arnolda Schwarzeneggera, ktorý sa pred štvrťstoročím normálne oficiálne premietal v československých kinách. Stalo sa tak 6. marca 1992, a hoci je pravda aj to, že vtedy už veľa ľudí ten film u nás videlo na pirátskych VHS, zažiť Arnolda normálne v kine bol obrovský zážitok.   

Osobne som bol síce stallonovec, teda fanúšik tej druhej najväčšej filmovej hviezdy všetkých čias, Silvestra Stallona, ale Arnolda S. sme ako prirodzeného Slyovho súpera sledovali rovnako poctivo. Lebo železná opona už v druhej polovici osemdesiatych rokov nebola nepriepustná, na pirátskych VHS sa tu už vtedy dalo vidieť čokoľvek, čo v Stalloneho prípade znamenalo predovšetkým Rockyho a Ramba. 

Schwarzeneggerovci na tom boli podstatne lepšie, už mali Barbara Conana aj Conana Ničiteľa, mali Terminátora a Predátora, Komando aj Červenú Sonju, Raw Deal aj Running Mana. Arnold dával Sylvestrovi na frak, hoci vtedy by sme to ani za svet nepriznali. A navyše, utešovali sme sa, že náš hrdina Sylvester sa nikdy neocitol v ničom takom strašidelne zlom, ako bol Hercules v New Yorku. Aj to však iba dokazovalo, že Arnold bol skutočne už vtedy väčší. 

„Veľký, mocný, silný, o mentálnych dispozíciách zatiaľ nevravme. Arnold debutuje síce v hlavnej úlohe, ale film sám neutiahne.“

Po osemdesiatom deviatom, v takom tom spontánnom bezčasí, keď sa už dalo všetko, sa stal kult Arnolda Schwarzeneggera toho súčasťou a symbolom. Rakúsky kulturista, ktorý dobyl Hollywood, tá najmenej pravdepodobná filmová hviezda, pri ktorej sotva môžeme vravieť o herectve v tradičnom slova zmysle, muž – značka, personifikovaný komerčný film, taký ten jestvujúci iba na efekt, bez akejkoľvek umeleckej hodnoty. 

Pred osemdesiatym deviatym militaristický symbol imperialistickej dekadencie Západu a po ňom reprezentant čohosi plebejského, po čom síce diváci neuveriteľne lačneli, avšak ľudia filmom pobozkaní sa na to dívali skrz prsty a gánili. Akože, naozaj toto chceme? Toto je tá sloboda? Kiná nám zaplavia americké akčné braky, filmy útočiace na prvú signálnu sústavu, čo i zaujíma iba zisk a umenie žiadne? Kvôli tomuto sa štrngalo kľúčmi? 

A tu znova na scénu vstupuje Terminátor 2: Deň zúčtovania, veľkorozpočtový akčný sci-fi spektákel s Arnoldom Schwarzeneggerom, film, ktorého rozpočet prekročil vtedy neuveriteľných sto miliónov dolárov, najdrahší film svojej doby, film s obrovským a okázalým PR, ktorý však zároveň, čuduj sa svete, vzali na milosť aj ľudia, do ktorých by to nikto nepovedal. Filmoví kritici a teoretici, pamätníci nových vĺn, jednoducho, elity.