útlu knižku Zničenie človeka napísal C. S. Lewis v roku 1943. Málokedy bol človek k svojmu zničeniu tak blízko, ako v tomto roku. Lewis však nepíše o démonizme nacizmu ani o hrôzach vojny, píše o oveľa subtílnejších veciach. Začína analýzou učebnice angličtiny pre vyššie ročníky stredných škôl. Vlastne len jedným príkladom spomínaným v tejto učebnici.
Príklad sa týka vodopádu, konkrétne otázky, v akom zmysle je vodopád impozantný. Autori učebnice píšu, že vodopád sám osebe impozantný nie je, že takým sa stáva, až keď človek pri pohľade naň pociťuje niečo, čo sa v jeho mysli spája so slovom „impozantný“. A tvrdia, že toto sa deje často. Podľa nich: „Pôsobíme dojmom, akoby sme o niečom hovorili čosi veľmi dôležité, zatiaľ čo v skutočnosti oznamujeme len niečo o svojich vlastných pocitoch.“
Kľúčovým slovom citovanej vety je slovko „len“. To si myslí C. S. Lewis a v tom s ním úplne súhlasím. Nesúhlasím však s jeho záverom, že toto slovko povedie u detí k neuvedomenému záveru, že veci samy osebe nemajú hodnotu. A že existuje nejaká hodnota vecí samotných, ktorú ak neuznávame, stávame sa postupne neľuďmi. Pocity a emócie totiž nie sú „len“. Sú nesmierne dôležité a najzásadnejšia otázka výchovy spočíva podľa mňa v tom, či deti učíme priraďovať emocionálnu hodnotu správnym veciam.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.